Dekrét o rozpustení Národného zhromaždenia krajiny prichádza jeden deň pred začatím procesu impeachmentu prezidenta Guillerma Lassa.
Ekvádorský prezident Guillermo Lasso v stredu dekrétom rozpustil Národné zhromaždenie deň po tom, ako sa začalo konanie o jeho odvolaní z funkcie, ktoré sa zdalo byť na najlepšej ceste k jeho odvolaniu.
Dekrét bol oznámený v stredu o 7.00 hod. Lasso uplatnil článok 148 ekvádorskej ústavy na zavedenie nástroja známeho ako "krížová smrť", ktorý rozpúšťa parlament krajiny a vyžaduje, aby sa do 90 dní uskutočnili nové voľby do Národného zhromaždenia aj prezidenta.
Dovtedy, kým nebude ustanovený nový parlament a prípadne nový prezident, bude Guillermo vládnuť dekrétom až šesť mesiacov. Jedinou kontrolou jeho moci počas tohto obdobia bude ústavný súd, hoci sa predpokladá, že bude obmedzený na ekonomické dekréty.
Víťazi volieb budú vykonávať funkciu do konca súčasného prezidentského a zákonodarného obdobia v máji 2025.
Zdalo sa, že Národné zhromaždenie je pripravené Guillerma obžalovať z korupcie a sprenevery verejných prostriedkov. Zákonodarcovia v nedeľu hlasovali o voľbe orgánov zhromaždenia a demonštrovali jednotu opozičnej aliancie, čo bolo znakom, že má dostatok hlasov na obžalobu Lassa. Na jeho obžalobu by bolo potrebných len 92 hlasov; počas nedeľňajšieho zasadnutia získal každý návrh 94 až 100 hlasov, čo je znakom toho, že úradníci majú dostatok hlasov na odvolanie Lassa.
V utorok Lasso predstúpil pred zhromaždenie, aby sa obhájil, keďže sa začal proces o obžalobe.
"Ste protizákonodarcovia," povedal v prejave na pôde Národného zhromaždenia. "Obviňujem vás z toho, že sa snažíte zničiť nielen dôveryhodnosť prezidentského úradu, ale aj demokracie."
Očakávalo sa, že hlasovanie o jeho impeachmente a vyslovení nedôvery bude pokračovať tento víkend, ale dekrét o rozpustení zhromaždenia tieto konania ukončil. Lasso predtým pohrozil rozpustením snemovne, ak sa bude pokračovať v impeachmente; to, že sa predsa len pokračovalo, signalizuje, že opozícia sa cíti presvedčená, že v krížových voľbách dosiahne dobrý výsledok.
Obvinenia voči Lassoovi vyplývajú zo zmluvy medzi štátnou Ekvádorskou ropnou flotilou (FLOPEC) a súkromnou spoločnosťou Amazonas Tanker Pool. Lasso na svoju obhajobu uviedol, že zmluva bola podpísaná v roku 2018, teda tri roky pred jeho nástupom do funkcie. Poukázal tiež na nezáväznú správu pre vládny výbor pre dohľad, ktorý ho neuznal vinným z nijakého pochybenia.
Lasso ďalej tvrdí, že na odporúčanie Úradu generálneho kontrolóra vykonal úpravy zmluvy, vďaka ktorým sa podľa neho stala pre Ekvádor výhodnejšou. Opozícia však tvrdí, že zatváral oči pred údajnou spreneverou spojenou so zmluvou a pokračoval v nej, hoci vedel, že zmluva "predstavuje pre štát stratu".
Opozičnú alianciu tvorili strana Únia nádeje (UNES), ktorú stále ovláda bývalý ekvádorský prezident Rafael Correa, Kresťanskosociálna strana (PCS); domorodá strana Pachakutik a sociálnodemokratická strana Demokratická ľavica (ID). K opozícii sa pridalo aj osem nezávislých členov kongresu.
Minulý rok Národné zhromaždenie zbavilo funkcie predsedu zhromaždenia Guadalupeho Lloriho, ale dosiahlo len 81 hlasov, čo by na obžalobu Lassa nestačilo. Lloriovú nahradila Viviana Velozová, ktorá v utorok predložila návrh na obžalobu.
Niektorí členovia Národného zhromaždenia vyhlásili, že dekrét neprijmú; armáda však Lassa podporila.
Nelson Proano, veliteľ ekvádorských ozbrojených síl, vo videopríhovore uviedol, že dekrét je v súlade s ústavou. Viaceré správy naznačili, že ozbrojené sily uzavreli budovu Národného zhromaždenia a nikomu vrátane bývalých zákonodarcov neumožňujú vstup.
Článok 148 umožňuje prezidentovi rozpustiť Národné zhromaždenie z dvoch dôvodov: Ak zhromaždenie opakovane a bezdôvodne bráni plneniu národného rozvojového plánu alebo z dôvodu vážnej politickej kritiky a vnútorných nepokojov.
Ekvádor už niekoľko rokov rieši hospodárske problémy a vysokú kriminalitu. Úsporné opatrenia zavedené v rámci dohody s Medzinárodným menovým fondom nedokázali zvrátiť hospodárske problémy krajiny a za bývalého ekvádorského prezidenta Lenina Morena spôsobili smrteľné nepokoje.
Za Correovej vlády sa Ekvádor stal jednou z najbezpečnejších krajín Južnej Ameriky, pričom počas posledných ôsmich rokov jeho vlády klesla kriminalita na úroveň, aká nebola zaznamenaná od jeho odchodu z funkcie. Odvtedy kriminalita každoročne stúpala a v roku 2022 krajina zaznamenala rekordný počet vrážd s 25,5 vraždami na 100 000 obyvateľov. Juhoamerická krajina je na najlepšej ceste prekonať tento rekord aj v roku 2023.
Lasso z nárastu kriminality a násilia obvinil drogové kartely. Kvôli násiliu dvakrát vyhlásil v niektorých provinciách výnimočný stav - raz v októbri 2021 a druhýkrát v apríli 2022.
Correa označil dekrét o rozpustení Národného zhromaždenia za "nezákonný", ale v tweete uviedol, že je to príležitosť "získať späť vlasť" od Lassa.
"To, čo Lasso urobil, je nezákonné. Je zrejmé, že tu nie sú žiadne 'vnútorné nepokoje'. Len si nedokázal kúpiť dostatok poslancov, aby sa zachránil," uvádza sa v preklade jeho tweetu. "V každom prípade je to VEĽKÁ príležitosť zbaviť sa Lassa, jeho vlády a jeho prenajatých poslancov zhromaždenia a získať späť vlasť."
