Európska únia prestala dovážať ruské uhlie, postupne obmedzuje dodávky ruskej ropy a prestala nakupovať mnohé ruské tovary vrátane zlata, kaviáru alebo vodky. Diamanty však zo sankčného zoznamu opakovane na prekvapenie samotných diplomatov EÚ „záhadne“ vypadli. Situáciu využilo Belgicko, ktoré si pokojne naďalej dováža ruské diamanty.
Prejsť diamantovou štvrťou v Antverpách trvá necelých päť minút. Napriek tomu je práve tu, na obyčajnom kilometri štvorcovom, spracovávaných 86 percent surových diamantov na svete. Zriedkavé kamene sem putujú z baní v Botswane, Kanade, Juhoafrickej republike, Angole a tiež z Ruska.
Nič na tom nezmenila ani vojna na Ukrajine a Belgicko ďalej dováža ruské diamanty, aj keď v oveľa menšom množstve. Za zahrnutie diamantov do ďalšieho balíka protiruských sankcií Európskej únie (EÚ) sa zasadzuje Poľsko a pobaltské štáty, píše The Guardian.
Vypadli zo sankčného zoznamu
Európska únia prestala dovážať ruské uhlie, postupne obmedzuje dodávky ruskej ropy a prestala nakupovať mnohé ruské tovary vrátane zlata, kaviáru alebo vodky.
Diamanty ale zo sankčného zoznamu opakovane vypadli. Ich absencia je o to prekvapivejšia, že sankcie by dopadli na jediný štát Únie, Belgicko, ktoré v minulosti uviedlo, že by zákaz neblokovalo.
Obchod pokračuje aj napriek morálnemu nátlaku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ten v marci v prejave k belgickému parlamentu povedal, že mier má „väčšiu cenu ako akékoľvek diamanty".
Financovali aj bojovú ponorku
Diamanty z Ruska vyváža spoločnosť Alrosa, ktorej väčšinovým vlastníkom je štát. Spolu s Jakutskou republikou, rozľahlým severosibírskym regiónom, kde sa nachádza väčšina baní spoločnosti, spoločne vlastní 66 percent spoločnosti Alrosa.
Šéf spoločnosti Sergej Sergejevič Ivanov bol jedným z prvých ruských oligarchov, ktorí sa ocitli na americkom sankčnom zozname po začiatku vojny na Ukrajine. Na zozname je aj jeho otec Sergej Borisovič Ivanov, bývalý ruský minister obrany, ktorý je podľa Washingtonu jedným z blízkych spojencov ruského prezidenta Vladimíra Putina.
Firma navyše podľa interných dokumentov aj podľa Európskej komisie financovala bojovú ponorku B-871 pomenovanú Alrosa. Tá sa vrátila na more tento rok v júni po osemročnej modernizácii, ktorá zahŕňala vybavenie plavidla riadenými strelami Kalibr, informovala vtedy agentúra TASS.
Podivné zmiznutie
V septembri predstavitelia EÚ práve financovanie tejto ponorky považovali za dostatočný dôvod na zaradenie firmy Alrosa na únijný sankčný zoznam, píše The Guardian s odkazom na interné dokumenty, ku ktorým mal prístup.
Zo záverečného návrhu, ktorý bol nakoniec schválený, ale Alrosa na poslednú chvíľu zmizla. „Bolo to podivné," povedal Guardianu únijný diplomat. „Dostali sme ich (diamanty) do návrhu Európskej komisie a potom sme v posledných hodinách dostali informáciu, že tam nie sú," dodal.
Poľsko a pobaltské štáty teraz tlačia na to, aby sa diamanty vrátili na ďalší plánovaný, v poradí už deviaty, sankčný balík EÚ. Ten politici sľúbili schváliť ešte tento rok.
Spojené štáty zakázali dovoz nepriemyselných diamantov z Ruska, Británia uvalila sankcie na firmu Alrosa v marci. Ani jedna z týchto krajín ale nemá taký veľký trh s diamantmi ako Belgicko.
Tvrdá konkurencia nielen z Indie
Antverpy obchodujú s diamantmi už od 15. storočia, pôsobí tu približne 1 700 spoločností a 4 500 obchodníkov. Po uliciach tu stále chodia muži s čiernymi kufríkmi, pretože hodnotu surového diamantu je možné stále aj v digitálnej dobe najlepšie posúdiť pod mikroskopom. V posledných rokoch ale miestny priemysel čelí tvrdej konkurencii z Indie a Blízkeho východu.
Pred vojnou na Ukrajine bolo z Ruska 25 percent surových diamantov, ktoré prešli Antverpami. Vlani Belgicko z Ruska doviezlo diamanty za 1,8 miliardy eur, tento rok za prvých osem mesiacov roku 1,2 miliardy eur. Predaje z prvej polovice roka boli pritom mnohokrát uzavreté ešte pred začiatkom vojny.
„Po tri mesiace musela malá armáda právnikov skúmať, či sú všetky uzavreté obchody v poriadku, či sú všetky v súlade s meniacimi sa pravidlami v USA, v Európe. Neustále museli hľadať logistické riešenia," uviedol Tom Neys z obchodnej asociácie Antwerp World Diamond Centre (AWDC).
Veľké firmy majú podľa Neysa možnosť sa výpadkom dodávok z Ruska prispôsobiť, ale tie malé nie. Podľa prepočtov AWDC by zastavenie dovozu diamantov z Ruska viedlo priamo k zrušeniu 4 000 pracovných miest a ďalších 6 000 by zaniklo pre nepriame dôsledky.
Neboli proti, ale hlasovania sa zdržali
Belgický premiér Alexander De Croo v marci vyhlásil, že jeho „krajina nikdy neblokovala obmedzenia namierené proti diamantovému priemyslu".
Napriek tomu keď bola Alrosa pri jednom z čítaní na sankčnom zozname, Belgicko sa zdržalo hlasovania, povedali denníku The Guardian únijné zdroje. Obavy z rušenia pracovných miest neoficiálne priznali aj belgickí politici.
Odlišný aspekt vyzdvihuje Filip Reyniers z výskumného centra International Peace Information Service v Antverpách. Belgicko by podľa neho malo hlasno volať po sankciách, pretože ľudia počúvajú názor belgických odborníkov na diamanty pre ich historicky dobré meno.
Belgicko a Antverpy vždy boli etickým centrom a prezentovali sa ako líder v boji proti krvavým diamantom, čo predstavuje ich konkurenčnú výhodu proti napríklad Dubaji, myslí si Reyniers.
Obchod je obchod a vojna je vojna
Antverpský diamantový priemysel je však presvedčený, že sankcie by viedli len k presunu obchodu do Indie a na Blízky východ do krajín, ktoré naďalej obchodujú s Ruskom.
Takýto krok považujú za sebapoškodzovanie, ktoré by navyše odmenilo štáty, ktoré sa správajú presne opačne, než by zo západného pohľadu mali.
Výhradne o diamanty a nie o politiku sa zaujímajú niektorí klenotníci. „Nikdy nemôžete poznať presný pôvod všetkých diamantov. Obchod je obchod a vojna je vojna," myslí si David, klenotník tretej generácie.
„Diamanty prebúdzajú v ľuďoch fantáziu, spájajú si ich s bohatstvom a preto sú ľudia oveľa kritickejší," hovorí Peter Poussenier, ktorý má v Antverpách klenotnícku dielňu.
Šialená zhovädilá spoločnosť.
