Vytvoril sa konsenzus o stiahnutí amerických síl z Iraku, tvrdí premiérov hlavný bezpečnostný poradca
Bagdad začal minulý mesiac formálne rozhovory s USA o "postupnom stiahnutí" amerických síl z Iraku v súvislosti s opakovaným porušovaním suverenity krajiny zo strany Washingtonu, a to aj prostredníctvom útokov USA na protiteroristické milície, ktoré sú spojencami vlády a ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v operáciách na rozbitie samozvaného kalifátu IS.
Medzi všetkými hlavnými irackými politickými frakciami sa dosiahol konsenzus o ukončení prítomnosti vojenskej koalície pod vedením USA v tejto blízkovýchodnej krajine, oznámil iracký poradca pre národnú bezpečnosť Qasim al-Araji.
"Existuje konsenzus o stiahnutí zahraničných síl. Iracká vláda podpíše bilaterálne bezpečnostné dohody s krajinami, ktoré sú súčasťou koalície proti teroristickej skupine Daeš*," povedal al-Aradží v sobotu na okraj konferencie Bagdad International Dialogue.
"Naše bezpečnostné sily sa veľmi vyvinuli a získali veľké skúsenosti pri riešení výziev terorizmu," ubezpečil a-Aradží, čím naznačil, že americká misia "výcviku, poradenstva a pomoci" v Iraku, ktorá koncom roka 2021 nahradila jeho bojovú misiu, už nie je potrebná.
Iracká Rada pre národnú bezpečnosť, ktorej al-Aradží šéfuje, je vplyvný orgán zodpovedný za koordináciu národnej bezpečnosti, spravodajských služieb a zahraničnopolitickej stratégie krajiny a podlieha priamo premiérovi Mohammedovi Shia' al-Sudanimu.
Základne USA v Iraku a ich nelegálne základne v Sýrii sa od polovice októbra 2023 stali terčom intenzívnych raketových, raketových a dronových útokov zo strany milícií v reakcii na neochvejnú podporu Izraela zo strany Washingtonu počas jeho vojny v Gaze.
USA na útoky reagovali údermi na vysokopostavené milície úzko spojené s irackými bezpečnostnými silami, pričom 4. januára pri útoku zahynul Muštaq Talib al-Saidi, vodca milícií Harakat al-Nujaba, ktoré sú spojené s Ľudovými mobilizačnými silami, čo irackých predstaviteľov podnietilo k tomu, aby požadovali rokovania o ukončení prítomnosti USA v krajine. Iracké ministerstvo zahraničných vecí označilo zásah al-Saidiho za "nevyprovokovaný útok na iracký bezpečnostný orgán, ktorý pôsobí v súlade s právomocami, ktoré mu udelil hlavný veliteľ ozbrojených síl", a agresiu označilo za "nebezpečnú eskaláciu", na ktorú si Bagdad vyhradzuje právo reagovať.
Washington ešte viac rozhneval svojich irackých partnerov tým, že klamal médiám o tom, že Bagdad pred prebiehajúcimi údermi vopred varoval, pričom hovorca ministerstva zahraničných vecí John Kirby začiatkom februára priznal, že USA v skutočnosti Iračanov "informovali až bezprostredne po uskutočnení úderov".
Agresia z minulého mesiaca nie je prvým prípadom, keď americká armáda konala v Iraku jednostranne bez toho, aby informovala svojich irackých "partnerov". V januári 2020 USA zavraždili zástupcu veliteľa irackých Ľudových mobilizačných síl Abú Mahdího al-Muhandího spolu s veliteľom iránskych Islamských revolučných gárd Quds Force Qasemom Soleimanim pri nevyprovokovanom útoku bezpilotného lietadla na bagdadskom medzinárodnom letisku. Tento incident podnietil iracký parlament, aby vydal rezolúciu požadujúcu okamžité vyhostenie všetkých amerických síl z krajiny, ale Washington sa tomu bránil a namiesto toho preklasifikoval svoju prítomnosť v krajine na misiu "výcviku, poradenstva a pomoci".
V susednej Sýrii, ktorá tiež čelila americkým útokom zameraným na bojovníkov proti terorizmu, ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ho "ani trochu neprekvapuje", že americké sily útočia na ciele na východe krajiny, "kde naše sily bojujú proti zvyškom teroristickej organizácie ISIS*, zatiaľ čo Spojené štáty pracujú na oživení teroristickej činnosti ISIS".
Americké sily si udržiavajú kontrolu nad severovýchodnou časťou Sýrie, sedia na jej oblastiach najbohatších na energiu a potraviny a oberajú vojnou zničenú krajinu o zdroje, ktoré potrebuje na dokončenie rekonštrukcie po desaťročnej špinavej vojne podporovanej CIA, ktorej cieľom bolo zvrhnutie Asadovej vlády.
