https://www.youtube.com/shorts/ljtql4EsGHUYuval Noah Harari, člen klubu Bilderberg a Světového ekonomického fóra, prohlásil, že Izrael by mohl legálně použít jaderné zbraně. „Izrael by se mohl bránit všemi zbraněmi, které má, včetně jaderného potenciálu.“
Tel Aviv od začiatku svojej pozemnej operácie nedosiahol žiadne podstatné výsledky, zdôraznil Mouni Rabbani, nezávislý spisovateľ a analytik špecializujúci sa na palestínske záležitosti, vedúci pracovník Inštitútu pre palestínske štúdie a prispievajúci redaktor Middle East Report.
Rabbani pre Sputnik uviedol, že napriek tomu, že Izraelské obranné sily (IDF) postupujú v pásme Gazy, stále narážajú na tvrdý odpor.
Hoci IDF tvrdia, že vstúpili do mesta Gaza, izraelská armáda má podľa analytika problémy operovať aj v pohraničných oblastiach, ktoré sú údajne pod izraelskou kontrolou už od prvých dní pozemnej operácie, ktorá sa začala 27. októbra.
"Vieme, že izraelské sily stále narážajú na odpor v pohraničných oblastiach, kde pred približne 10 dňami prvýkrát vstúpili do pásma Gazy, a zdá sa, že je rozumné predpokladať, že v rámci mesta Gazy čelia väčšiemu odporu," uviedol Rabbani.
Analytik tak urobil hranicu medzi "vpádom" a "postupom", čím spochybnil vojenský význam izraelského "postupu" vzhľadom na nedostatočnú kontrolu nad obsadenými oblasťami, ktoré sa hemžia bojovníkmi Hamasu.
"Hoci je jasné, že izraelské sily sa úspešne presúvajú hlbšie do mesta Gaza, nie je jasné, do akej miery ide o vpády a do akej miery o postup, ktorým sa zaviedla skutočná kontrola. Na jednej strane izraelské sily jednoznačne postupujú, na druhej strane ich vojenský význam zostáva nejasný," uviedol analytik.
Rabbani tiež zdôraznil bezvýznamnosť obsadzovania civilných budov z hľadiska vojenských operácií, keď odpovedal na otázku o význame zabezpečenia rezidencie guvernéra Gazy izraelskými silami. Podľa neho slúži len ako politický symbol určený pre izraelskú spoločnosť.
"Prítomnosť izraelskej armády na kľúčových miestach, ako sú tie, ktoré ste spomenuli, má nesporne symbolickú politickú hodnotu, ale jej vojenská užitočnosť je marginálna. Sídlo guvernéra, zákonodarná rada atď. nie sú dôležité vojenské miesta, ba ani vojenské miesta vôbec. Tieto akcie súvisia skôr s prísľubom Izraela eliminovať schopnosť Hamasu riadiť pásmo Gazy," zdôraznil Rabbani.
V komentári k schopnosti Hamasu pokračovať v boji analytik zdôraznil, že militantná skupina nebola zničená. Navyše, napriek tomu, že Hamas utrpel straty, je stále schopný uskutočňovať údery na vzdialené izraelské mestá vrátane Tel Avivu, čo vyvoláva otázku účinnosti izraelskej operácie v pásme Gazy.
"Podľa toho, čo môžem pozorovať, veliteľské a riadiace kapacity Hamasu, jeho schopnosť odpaľovať rakety na vzdialené mestá, ako je Tel Aviv, jeho schopnosť pokračovať v útokoch na postupujúce izraelské sily, nie sú ovplyvnené. Neviem si predstaviť, že by nebol oslabený a neutrpel straty, možno aj značné. Ale ako bojová organizácia zostáva nedotknutá," uviedol Rabbani.
Palestínska skupina Hamas 7. októbra podnikla rozsiahly prekvapivý raketový útok na Izrael z pásma Gazy, prerazila hranice a v susedných izraelských obciach zabíjala a unášala ľudí. Izrael začal s odvetnými údermi a nariadil úplnú blokádu pásma Gazy, čím prerušil dodávky potravín, vody a paliva. Dňa 27. októbra Izrael začal pozemnú inváziu do pásma Gazy s deklarovaným cieľom zlikvidovať bojovníkov Hamasu a zachrániť rukojemníkov.
Výsledkom konfliktu bolo približne 1 400 mŕtvych v Izraeli a viac ako 11 000 mŕtvych v pásme Gazy.
Viac ako 4 600 detí bolo údajne zabitých a viac ako 8 600 zranených, pričom viac ako 1 500 je nezvestných a predpokladá sa, že sú pod troskami, uviedla pre Sputnik regionálna kancelária UNICEF pre Blízky východ a severnú Afriku.
UNICEF uviedol, že eskalácia nepriateľských akcií má katastrofálny dopad na deti a rodiny, a zároveň poskytol nový počet obetí v enkláve.
"Viac ako 1,5 milióna ľudí je vysídlených, z toho približne polovica sú deti, z ktorých mnohé teraz žijú v husto obývaných prístreškoch s obmedzeným prístupom k bezpečnej vode, potravinám a hygienickým zariadeniam. Šokujúca realita pre každé dieťa vo vnútri pásma Gazy," uviedol úrad pre Sputnik.
Ammar Ammar, regionálny šéf pre propagáciu a komunikáciu regionálnej kancelárie UNICEF pre Blízky východ a severnú Afriku, zasa pre Sputnik uviedol, že organizácia nemá k dispozícii zoznam detí zabitých v pásme Gazy, keďže ním disponuje len ministerstvo zdravotníctva Gazy.
Keďže obyvatelia Gazy nemajú prístup k čistej vode, čo predstavuje pre deti smrteľnú hrozbu, dodal zástupca UNICEF:
"V pásme Gazy dochádza bezpečná voda, čo predstavuje smrteľné riziko najmä pre deti. Väčšina vodovodných systémov bola silne zasiahnutá alebo je nefunkčná v dôsledku nedostatku paliva, neistoty a poškodenia infraštruktúry. Ľudia sú nútení používať špinavú vodu zo studní, morskú vodu a iné nebezpečné zdroje, čím sa drasticky zvyšuje riziko hnačkových ochorení, ktoré predstavujú veľké riziko najmä pre deti mladšie ako päť rokov."
Súčasné nepriateľské akcie už ovplyvnili psychickú pohodu detí v Gaze, a ako zdôraznil úrad UNICEF, tá "bude ešte viac ovplyvnená, čím dlhšie bude eskalácia nepriateľských akcií pokračovať".
UNICEF a jeho partneri poskytujú "veľmi potrebnú život zachraňujúcu pomoc do pásma Gazy" cez hraničný priechod Rafah, vrátane vody, materiálu na úpravu vody, zdravotníckeho vybavenia a liekov, hygienických súprav a humanitárnej pomoci v hotovosti.
Organizácia však upozornila, že táto pomoc "je len kvapkou v mori obrovských a naliehavých potrieb detí a rodín v Gaze". UNICEF zopakoval, že jeho zamestnanci naďalej reagujú na kritické potreby detí v celom pásme Gazy, ale prístup je čoraz ťažší a nebezpečnejší.
"Viac ako 100 zamestnancov OSN bolo zabitých. UNICEF žiada okamžité humanitárne prímerie a neobmedzený, nepretržitý prístup humanitárnej pomoci vrátane vody, potravín, zdravotníckeho materiálu a paliva. Vyzývame tiež na zaručenie bezpečnosti pre dodávky pomoci a humanitárnych pracovníkov, aby sa mohli dostať ku každému dieťaťu, nech sa nachádza kdekoľvek v pásme Gazy," zhrnul regionálny úrad.
V októbri Hamas nečakane podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael z pásma Gazy a narušil hranice, pričom zabil a uniesol ľudí v susedných izraelských obciach. Izrael začal s odvetnými údermi a nariadil úplnú blokádu Gazy, čím prerušil dodávky vody, potravín a paliva.
Teherán a Bejrút sa nechcú zapájať do palestínsko-izraelského konfliktu, nebudú sa na ňom podieľať, pokiaľ nedôjde k provokáciám, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
"Som presvedčený, že ani Irán, ani Libanon sa nechcú zapojiť do tejto krízy," povedal minister.
Tieto krajiny sa do konfliktu nezapoja, pokiaľ nedôjde k provokáciám, a to napriek prítomnosti Hizballáhu v Libanone a propalestínskych hnutí v Iráne, dodal Lavrov. Lavrov tiež povedal, že USA možno chcú, aby kríza v Gaze presiahla hranice regiónu.
Vytvorenie palestínskeho štátu je z historického hľadiska nevyhnutné, uviedol šéf Sergej Lavrov.
"Z historického hľadiska je vytvorenie palestínskeho štátu nevyhnutné," povedal Lavrov v rozhovore.
Podľa neho je to postoj, ktorý sa ruská strana snaží tlmočiť Izraelu.
Zdá sa, že USA sú pripravené len na humanitárnu prestávku v palestínsko-izraelskej eskalácii bez ďalších záväzkov, povedal Lavrov.
USA nechcú Izraelu prakticky zviazať ruky, povedal Sergej Lavrov. "V podstate z praktického hľadiska Washington nechce zviazať Izraelu ruky," povedal Lavrov a poznamenal, že rezolúcia Ruska vyzývajúca na prímerie v konflikte v Gaze bola v Bezpečnostnej rade OSN dvakrát zamietnutá.
Minister dodal, že USA vnímajú všetky ruské iniciatívy ako nepriateľské.
Palestínska skupina Hamas podnikla 7. októbra nečakaný rozsiahly raketový útok na Izrael z pásma Gazy a narušila hranice, pričom zabila a uniesla ľudí v susedných izraelských obciach. Izrael začal s odvetnými údermi a nariadil úplnú blokádu Gazy, čím prerušil dodávky vody, potravín a paliva. Dňa 27. októbra Izrael začal rozsiahly pozemný vpád do Gazy s deklarovaným cieľom eliminovať bojovníkov Hamasu a zachrániť rukojemníkov. Konflikt si vyžiadal približne 1 200 mŕtvych v Izraeli a viac ako 11 000 mŕtvych v Gaze.
Isteže Izrael biely fosfor používa - biely fosfor je predsa tradičný nástroj demokratických síl (viď Rakaá, Hasaka, Mosul... zo starších Falúdža...)Libanon predtým obvinil Tel Aviv z kontaminácie libanonskej pôdy a spôsobenia veľkých požiarov pomocou zbraní s bielym fosforom. Izrael však naďalej popiera, že by takúto muníciu v regióne používal.
Na údajné používanie zakázanej munície s bielym fosforom Izraelom v prebiehajúcom palestínsko-izraelskom konflikte upozornil Damask v súvislosti s novými správami o takýchto incidentoch.
Dr. Al-Hakam Dandi, zastupujúci charge d'affaires stálej delegácie Sýrie pri OSN, vo svojom vystúpení na 4. zasadnutí konferencie o vytvorení blízkovýchodnej zóny bez jadrových a iných foriem zbraní hromadného ničenia upozornil na hlboké obavy Sýrie.
Úradník zopakoval výzvu krajiny adresovanú Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE), aby sa aktívne zapojila do plnenia svojich povinností, a zdôraznil, že je naliehavo potrebné, aby MAAE zaujala aktívny postoj pri odhaľovaní tajného vojenského jadrového programu Izraela, ktorý z pohľadu Sýrie predstavuje trvalú hrozbu pre medzinárodný mier a stabilitu.
"Náš región prežíva desaťročia nestability, predovšetkým v dôsledku pokračujúcej izraelskej okupácie arabských území a následného porušovania medzinárodných a humanitárnych zákonov zo strany okupačných síl," artikuloval Dandi pre médiá.
Dandi ďalej zdôraznil vážne riziká pre pokoj v regióne a vo svete, ktoré vyplývajú z izraelského arzenálu jadrových, chemických a biologických zbraní, ktorému sa dostáva značnej podpory zo strany Spojených štátov a niektorých západných spojencov.
Sýrsky diplomat osobitne odsúdil používanie bieleho fosforu - medzinárodne zakázanej látky - izraelskými silami v civilných oblastiach v Gaze a Libanone. To si podľa neho vyžaduje, aby Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) hĺbkovo vyšetrila, či Izrael používa takéto zbrane.
Dandi tiež poukázal na paradox, že Izrael s podporou niektorých západných krajín, najmä Spojených štátov, zostáva jediným blízkovýchodným štátom vybaveným takýmito zbraňami, pričom sa vyhýba medzinárodnému dohľadu nad svojimi jadrovými zariadeniami.
Diplomat poukázal na dlhodobý záväzok Sýrie k nešíreniu jadrových zbraní, o ktorom svedčí jej skoré prijatie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a dohody o komplexných bezpečnostných zárukách s MAAE, ako aj jej pristúpenie k Dohovoru o biologických zbraniach (BWC) a Dohovoru o chemických zbraniach (CWC), čím si plní svoje medzinárodné záväzky.
"Moja krajina vyjadruje pripravenosť seriózne a otvorene spolupracovať so všetkými delegáciami krajín, ktoré sa zúčastňujú na tejto konferencii, a teší sa na dosiahnutie právne záväznej zmluvy o vytvorení slobodnej zóny na Blízkom východe, ktorá zaručí bezpečnosť národov nášho regiónu a sveta," uzavrel sýrsky diplomat.
Biely fosfor je vysoko reaktívna a horľavá látka, ktorá sa pri kontakte so vzduchom samovoľne vznieti a používa sa v niektorých bombách, raketách, mínometných strelách a granátoch. Spôsobuje ľuďom hrozné popáleniny a aktívne kontaminuje životné prostredie.
Podľa medzinárodného práva je biely fosfor zakázaný na špecifické použitie z dôvodu jeho závažných a nerozlišujúcich účinkov na bojovníkov a civilistov.
Izraelská armáda zničila sídlo parlamentu v Pásmu Gazy, píše zpravodajský web The Times of Israel (ToI). V budově zákonodárného sboru, kde ještě donedávna zasedali příslušníci islamistického hnutí Hamás, které v Pásmu Gazy vládne, se přitom izraelští vojáci před pár dny vyfotili.
Video, které nyní koluje na sociálních sítích, zachycuje mohutnou explozi, po níž celou už velmi poškozenou budovu hamáského parlamentuzahalí oblak černého dýmu.
Izraelská armáda v úterý oznámila, že ve městě Gaza obsadila několik úřadů, které dosud spravoval Hamás. Kromě parlamentu také například vládní areál a ústředí policie. Izraelský ministr obrany Joav Galant téhož dne hovořil o tom, že Hamás přišel o kontrolu nad městem Gaza, později doplnil, že izraelská armáda má pod kontrolou horní a střední část severního Pásma Gazy.
Izraelci po útoku Hamásu na jižní Izrael ze 7. října, který si vyžádal na 1200 obětí, zahájili masivní bombardování Pásma Gazy, na které navázala pozemní operace izraelské armády. Cílem akce je podle Tel Avivu likvidace Hamásu. Podle palestinských úřadů zemřelo v Pásmu Gazy přes 11 000 lidí. Přesnou bilanci mrtvých není možné nezávisle ověřit.
MOSKVA 16. novembra (Sputnik) - Po vypuknutí bojov v pásme Gazy bola cudzincom a občanom s dvojitým občianstvom povolená evakuácia cez priechod Rafah, ktorý je jedinou cestou do a z Gazy pre civilné obyvateľstvo a hlavným kanálom pre humanitárnu pomoc do enklávy.
Celkovo 107 Rusov a ich rodinných príslušníkov prekročilo v stredu hraničný priechod Rafah a teraz cestujú autobusmi do Káhiry na ďalší let do Moskvy, uviedlo tlačové oddelenie ruského ministerstva pre mimoriadne situácie.
"Celkovo 107 krajanov a ich rodinných príslušníkov včera prekročilo hranicu s pásmom Gazy. Táto skupina teraz cestuje v konvoji autobusov do Káhiry na ďalší let do Moskvy," uviedol úrad vo vyhlásení.
Ministerstvo dodalo, že hraničný priechod fungoval aj po stanovenom termíne, čo umožnilo pracovnej skupine ruského ministerstva prepraviť cez hranicu do Egypta ďalšiu skupinu ľudí.
A zasa vyliezajú na povrch izraelské lži...Nemocnica Dar Al-Shifa, ktorá sa nachádza v meste Gaza, je najväčším zdravotníckym komplexom v pásme Gazy a má kapacitu 700 lôžok. IDF sa v priebehu posledného týždňa a pol opakovane zamerali na tento komplex, pričom tvrdili, že Hamas využíva zariadenia nachádzajúce sa pod ním ako opevnené veliteľské centrum. Je na tomto príbehu niečo pravdy? Sputnik trochu pátral.
Izraelské obranné sily poskytli v pondelok znepokojujúce vysvetlenie svojich útokov na nemocnice a sanitky v pásme Gazy, keď zverejnili (a potom vymazali) príspevok X, ktorý dvíhal obočie, v ktorom sa píše, že "pre Hamas sa sanitky používajú na prepravu jeho operatívcov a zbraní, aby sa zamaskovali ako civilisti", zatiaľ čo "nemocnice sú v skutočnosti teroristickou infraštruktúrou".
"To je v rozpore s medzinárodným právom a mení ich na legitímne vojenské ciele," uviedla IDF.
V predchádzajúcich dňoch a týždňoch a odvtedy sa nemocničný komplex al-Šifa stal opakovane terčom útokov. Dňa 4. novembra nálet zasiahol sanitku neďaleko vchodu do nemocnice, pričom zahynulo 15 ľudí a 60 ďalších bolo zranených. Nemocnica sa stala terčom útoku druhýkrát 6. novembra. Napokon v stredu IDF podnikli pozemný nálet vo vnútri zariadenia.
Pred uskutočnením "presnej a cielenej operácie" IDF tvrdili, že Hamas si zriadil tajné veliteľstvo hlboko pod zdravotníckym komplexom. Vo vyhlásení armáda uviedla, že "opakovane verejne varovala, že pokračujúce vojenské využívanie nemocnice Shifa zo strany Hamasu ohrozuje jej chránený štatút podľa medzinárodného práva", a vyjadrila poľutovanie nad tým, že "príslušné orgány v Gaze" ignorovali ultimátum IDF, aby "zastavili" "všetky vojenské aktivity v nemocnici".
Pět dní izraelská armáda obléhala největší zdravotnické zařízení v Gaze – nemocnici Al-Shifa. Na nemocniční budovy vojáci stříleli z tanků a z dronů shazovali bomby. Izraelští snipeři stříleli i po lékařích a zdravotních. Ve středu 15. 10. 2023 buldozery a tanky strhly obvodovou zeď nemocničního areálu a desítky izraelských vojáků vtrhli do nemocnice. Ani po dvoudenní razii však nenašli žádné velitelské centrum Hamásu ani zajaté Izraelce, které údajně přišli osvobodit.
„Největší lékařský komplex v Gaze, nemocnice Al-Shifa, spadl pod kontrolu izraelské armády 15. listopadu po nočním útoku, při kterém desítky vojáků zaútočily na nemocnici na základě informací izraelských a amerických zpravodajských služeb, které tvrdily, že v komplexu je „velící centrum Hamasu“, napsal web The Cradle.
https://t.me/stranaua/132179Jemenští Hútíové z hnutí Ansar Alláh se ve vodách Adenského zálivu zmocnili izraelské nákladní lodi Galaxy Leader.
Informoval o tom televizní kanál Al Hadath s odvoláním na své zdroje.
Soudě podle údajů služeb, které sledují námořní dopravu, loď pod bahamskou vlajkou směřovala z Egypta do Indie (tato trasa vede kolem jemenského pobřeží).
Únos nebyl oficiálně potvrzen. Hútíové již dříve uvedli (https://t.me/stranaua/132167), že budou útočit na lodě provozované Izraelci.
Translated with www.DeepL.com/Translator (free version)
https://t.me/selskyrozum/63363Izraelská armádní základna Biranit v severním Izraeli po raketovém útoku Hizballáhu. Podle oficiálních zpráv nedošlo k žádným obětem.
Izraelská záchranná agentura nedávno odhalila, že izraelské vrtulníky zahájily palbu a během prvního útoku Hamásu zabily více než 200 civilistů. Dále to podpořily izraelskou armádou zveřejněné záběry z dronů, které ukázaly stovky ohořelých automobilů přesunutých z hudebního festivalu Nova — důkaz, že izraelské síly možná zabily mnoho vlastních lidí během zahájení operace Al-Aksa Flood 7. října.
Podle článku RT z 6. listopadu byli z masakru podezřelí izraelští vojáci, protože pátrací a záchranná služba Zaka oznámila, že z místa konání festivalu odvezli 260 mrtvých. Mezitím nedávno zveřejněné video poskytlo letecký pohled na ohořelá vozidla odstraněná z areálu festivalu a uspořádaná na provizorním smetišti na prašném parkovišti.
Přeživší: Izraelské síly zlikvidovaly i rukojmí
Yasmin Poratová, která přežila útok Hamásu na Beeri 7. října, řekla izraelskému oficiálnímu rozhlasovému vysílání, že izraelské bezpečnostní síly zabily i civilisty. “Zlikvidovaly všechny, včetně rukojmích,” uvedla matka tří dětí. “Došlo k velmi, velmi silné křížové palbě.”
Mezitím článek v liberálním izraelském deníku Haaretz popsal, jak izraelský velitel brigádní generál Avi Rosenfeld učinil obtížné rozhodnutí a povolal letecké útoky na svou základnu, když ji obsadili bojovníci Hamásu, kteří zajali a zavraždili mnoho jeho vojáků uvnitř. Rosenfeld byl uvězněn v podzemním válečném bunkru divize. Zůstal tam s jen několika málo vojáků a vojákyň, zatímco venku bylo mnoho vojáků zabito nebo zraněno.
Čínská novinářka Stephanie Freidová z CGTN navštívila Sderot, kde se podobný incident stal o týden dříve. Sderot “byl městem, které převzali bojovníci Hamásu”, uvedla reportérka. Trosky policejní stanice posloužily jako důkaz násilné akce. Když izraelští vojáci zahájili na stanici palbu z tanku, zjistilo se, že bojovníci Hamásu a jejich policejní rukojmí byli zabiti. “Toto místo bylo dobito. Zahynulo zde až dvacet osob včetně vězňů umístěných na stanici,” dodala. (Související: Izrael v Gaze zabil již 88 úředníků OSN).
Zdroje pro tento článek zahrnují:
GreatGameIndia.com
Ynet.co.il
Haaretz.com
stále viac to pripomína správy z ukrajiny...Izraelská armáda v Pásmu Gazy postupuje raketovou rychlostí, podařilo se jí ovládnout již zhruba jeho třetinu. Pod izraelskou kontrolou jsou kromě částí města Gaza i města jako Bejt Hanún nebo Atatra. Podle vojenských expertů za rychlým postupem armády stojí izraelská vojenská strategie - překvapení, informuje deník Bild.
"Hamás plánoval a připravoval se léta na boj proti izraelskému postupu z východu. Izrael se však přehnal podél pobřeží a nyní útočí na Hamás ze západu. Vsadím se, že s tím Hamás vůbec nepočítal," uvedl na sociální síti X vojenský expert Thomas Theiner. Namísto útoku na mohutnou obranu Hamásu se stovkami kilometrů tunelů mezi městem Gaza a izraelskými kontrolními body, na které 7. října zaútočili, obklíčila izraelská armáda palestinské území západně od města Gaza během několika dní.
Tento postup bojovníky Hamásu zaskočil a dnes už nemají úniku. Přestože Hamás stále kontroluje přibližně 80 procent města Gaza a obrovský městský uprchlický tábor Džabalíja, situace je pro bojovníky poměrně beznadějná. Jaký bude další postup izraelské armády, dosud ale zatím není jasné.
Izrael začal pozemní operací na severu Pásma Gazy 28. října. Podle tisku se přiblížila možnost, že by Izrael a hnutí Hamás uzavřely dohodu o propuštění části unesených lidí výměnou za delší přestávku v bojích.
Ruský prezident Vladimir Putin sa v utorok zúčastnil na mimoriadnom online samite BRICS o palestínsko-izraelskom konflikte.
Situácia v pásme Gazy ukazuje, že Spojené štáty sa snažia monopolizovať sprostredkovateľské funkcie v palestínsko-izraelskom urovnaní, uviedol ruský prezident Vladimir Putin počas mimoriadneho samitu BRICS o konflikte.
"Všetky tieto udalosti sú v skutočnosti priamym dôsledkom snahy Spojených štátov monopolizovať sprostredkovateľské funkcie v palestínsko-izraelskom urovnaní a ich blokovania činnosti blízkovýchodného kvarteta medzinárodných sprostredkovateľov," povedal Putin.
Vladimir Putin sa vyjadril k masovému vysídľovaniu miestneho obyvateľstva a humanitárnej kríze v pásme Gazy.
"Smrť tisícov ľudí [v pásme Gazy], masové vysídľovanie civilného obyvateľstva a humanitárna katastrofa, ktorá vypukla, vyvolávajú veľké znepokojenie," povedal Putin na mimoriadnom samite BRICS o situácii na Blízkom východe.
"Účasť kolegov z Blízkeho východu na dnešnom stretnutí, ktorí tento rok dostali pozvanie stať sa riadnymi členmi BRICS, je mimoriadne dôležitá. Chcem využiť túto chvíľu na to, aby som si všimol ich úsilie o normalizáciu situácie, a mám na mysli najmä "mierový summit" v Egypte a mimoriadny islamský summit v Saudskej Arábii," povedal tiež Putin.
Je dôležité zabrániť rozširovaniu geografie palestínsko-izraelského konfliktu a zachovať krehký mier medzi náboženstvami v regióne, povedal Vladimir Putin.
"Najnaliehavejšou úlohou je dosiahnuť skutočne dlhodobé a udržateľné prímerie," dodal Putin.
Takže Borrell už dlho šéfom europskej diplomacie nebude...Šéf zahraničných vecí EÚ Josep Borrell minulý týždeň odmietol nútené vysídľovanie Palestínčanov z Pásma Gazy, trvalé obnovenie izraelskej okupácie tejto palestínskej enklávy a vládu Hamasu v Gaze.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyjadril v pondelok presvedčenie, že zriadenie palestínskeho štátu je najlepším spôsobom na zaistenie bezpečnosti Izraela. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Borrell absolvoval v pondelok prostredníctvom telemostu stretnutie s ministrami zahraničných vecí 27 členských krajín Európskej únie. To sa konalo po Borrellovej ceste po krajinách Blízkeho východu, kde rokoval o vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Šéf európskej diplomacie pritom uviedol, že na základe rokovaní v tomto regióne dospel k "zásadnému politickému záveru". "Myslím si, že najlepšou zárukou pre bezpečnosť Izraela je vytvorenie palestínskeho štátu," uviedol Borrell v súhrne zo stretnutia so šéfmi diplomacií EÚ.
Borrell zároveň vo vyhlásení trvá na tom, že Izrael by po skončení súčasnej vojny nemal okupovať Pásmo Gazy a kontrolu na týmto územím by mali prevziať palestínske úrady. "Napriek obrovským výzvam by sme mali pokročiť pri našich úvahách o stabilizácii Gazy a budúcom palestínskom štáte," uviedol.
Zároveň poukázal na to, že z krátkodobého hľadiska existuje istá naliehavosť v súvislosti s humanitárnou situáciu v Gaze. "Rezolúcia bezpečnostnej rady OSN vyzývajúca na okamžité humanitárne prestávky je veľkým krokom vpred, no musíme zaistiť jej rýchlu implementáciu," uviedol Borrell.
Šéf diplomacie EÚ tiež vyjadril obavy z možného zhoršenie už nestabilnej situácie na západnom brehu Jordánu. "Vo svetle narastajúceho násilia extrémistov a osadníkov voči Palestínčanom existuje riziko eskalácie," uviedol.
Medzinárodnému spoločenstvu sa podľa neho nepodarilo "politicky a morálne" vytvoriť trvalé riešenie dlhodobého konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi. Dodal, že teraz je čas zdvojnásobiť úsilie o nájdenie dvojštátneho riešenia.
Šéf diplomacie EÚ minulý týždeň odmietol nútené vysídľovanie Palestínčanov z Pásma Gazy, trvalé obnovenie izraelskej okupácie tejto palestínskej enklávy a vládu Hamasu v Gaze. Podľa jeho slov by mala existovať "posilnená verzia" súčasnej palestínskej samosprávy vládnucej na Západnom brehu Jordánu, "s legitimitou ktorú bude definovať a o ktorej rozhodne Bezpečnostná rada OSN".
Arabské krajiny sa budú musieť výraznejšie zapojiť do podpory palestínskej samosprávy, pokračoval Borrell. Dodal, že EÚ by sa mala tiež viac angažovať na Blízkom východe, najmä pri budovaní palestínskeho štátu.
"Bez silného záväzku zo strany arabských štátov nebude riešenie, a to nemožno obmedziť len na peniaze. Nemôžu len zaplatiť... za fyzickú rekonštrukciu," uviedol. Podľa neho "musí existovať politický príspevok k vybudovaniu palestínskeho štátu".
Hoci EÚ nie je v súčasnej kríze hlavným diplomatickým hráčom, v regióne má určitý vplyv – v neposlednom rade ako najväčší darca pomoci Palestínčanom, píše Reuters.
"Boli sme príliš neprítomní. Riešenie tohto problému sme delegovali na Spojené štáty... Európa sa však musí viac zapojiť," skonštatoval šéf diplomacie EÚ.
Hlavní ekonom ministerstva financí Izraele odhadl, že ztráta hrubého domácího produktu země kvůli probíhající válce bude v letošním roce činit 1,4%, což je přibližně 9 miliard šekelů (asi 2,5 miliardy dolarů) měsíčně.Podle hlavního ekonoma izraelského ministerstva financí vedla probíhající válka v Izraeli ke ztrátě 1,4% hrubého domácího produktu země, uvedl izraelský ekonomický deník The Marker.
Podle The Marker to znamená, že letošní ekonomický růst Izraele dosáhne pouze 2%, přestože původní odhady předpokládaly růst ve výši 3,4%.
The Marker dále uvedl, že tyto údaje budou v průběhu tohoto týdne předloženy vládě, aby mohla vytvořit jasný rámec pro rozpočet, který zahrnuje plán pomoci.
Ředitelka Mezinárodního měnového fondu Kristalina Georgievová poukázala na to, že válka v Izraeli má ničivé důsledky pro Gazu a závažně ovlivňuje ekonomiku Západního břehu, zatímco Izrael zažívá ekonomické zpomalení.
V rozhovoru pro agenturu Reuters na okraji summitu ekonomické spolupráce asijsko-tichomořských zemí Georgievová uvedla, že válka také představuje obtíže pro sousední země, jako jsou Egypt, Libanon a Jordánsko, zejména v oblasti turistiky a nárůstu nákladů na energie.
Americký deník Financial Times informoval, že Izrael si půjčil miliardy dolarů na financování své války v Gaze, ale musel čelit neobvykle vysokým nákladům na půjčky.
Podle Financial Times si Izrael v posledních týdnech půjčil miliardy dolarů prostřednictvím speciálně vyjednaných dohod na financování války proti Hamasu.
Agentura Bloomberg nedávno uvedla, že finanční zátěž války začíná mít negativní dopad na Izrael, což vyvolalo politickou debatu, kterou bude pro izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho ministra financí Betzelela Smotricha obtížné vést.
Bloomberg také uvedl, že válka stojí izraelskou ekonomiku přibližně 260 milionů dolarů denně, což je více, než Izrael původně očekával při vypuknutí války 7. října.
Izraelská média dříve informovala, že izraelské ministerstvo financí doporučilo okamžité uzavření šesti ministerstev kvůli potřebě nově uspořádat ekonomické a sociální priority v zemi.
Ministerstvo také odhalilo, že Izrael od začátku války proti Gaze nashromáždil dluhy ve výši přibližně 30 miliard šekelů (7,8 miliardy dolarů).
MOSKVA (Sputnik) - Izraelský kabinet v stredu pri hlasovaní schválil dohodu s palestínskym hnutím Hamas o dočasnom prímerí a prepustení rukojemníkov, informoval izraelský denník Haaretz.
Noviny citovali vysokopostaveného izraelského predstaviteľa, ktorý uviedol, že na základe dohody Hamás prepustí počas štvordňového prímeria 30 detí a osem matiek, ako aj ďalších 12 žien.
Úradník tiež uviedol, že dohodu podporili všetky zložky izraelských bezpečnostných služieb, informovali noviny. Dohoda zahŕňa len Izraelčanov, ale Hamas môže prepustiť aj cudzincov na základe dohôd s inými krajinami, uvádza sa v správe.
Vykonávanie dohody medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas o prepustení rukojemníkov sa začne deň po dosiahnutí dohody a USA očakávajú prepustenie ďalších rukojemníkov, uviedol vysoký predstaviteľ Bidenovej administratívy počas tlačového brífingu.
"Aj keby sme dohodu dosiahli dnes večer alebo zajtra ráno, implementácia sa začne až o 24 hodín neskôr," povedal úradník v utorok večer. "Ak by sme dnes večer dosiahli dohodu, realizácia by pravdepodobne začala vo štvrtok ráno izraelského času."
Palestínske hnutie Hamas prepustí 50 z približne 240 rukojemníkov zadržiavaných v pásme Gazy, najprv ženy a deti, v priebehu štyroch dní prímeria, ktoré schválil izraelský kabinet, informovala v utorok agentúra Associated Press s odvolaním sa na izraelskú vládu.
Izrael zverejní zoznam mien väzňov, ktorí majú byť prepustení na základe dohody s palestínskym hnutím Hamas, v priebehu nasledujúcich 24 hodín, aby sa Izraelčania mohli proti prepusteniu odvolať na súde, informovala v utorok agentúra Axios s odvolaním sa na izraelského predstaviteľa.
Izraelské děti zpívají kontroverzní píseň s textem „Vyhladíme všechny v Gaze“. Tato provokativní píseň vyvolala rozruch jak v Izraeli, tak v zahraničí, a to nejen kvůli textu, ale také kvůli faktu, že hlavními interprety jsou děti.
Více ve videu s českými titulky: video v odkaze
Klid zbraní mezi Izraelem a Hamásem v Pásmu Gazy vstoupí v platnost v pátek v 07:00 (06:00 SEČ) a první rukojmí budou propuštěni téhož dne v 16:00 (15:00 SEČ). Oznámilo to ve čtvrtek katarské ministerstvo zahraničí. Dauhá pomohlo zprostředkovat dohodu o propuštění části rukojmích unesených Hamásem výměnou za klid zbraní a propuštění skupiny palestinských vězňů. Izraelská vláda dohodu schválila v noci na středu a očekávalo se, že příměří začne platit již ve čtvrtek dopoledne, což se však nestalo.
Mluvčí katarského ministerstva zahraničí Mádžid Ansárí uvedl, že během čtyř dnů bude propuštěno dohromady 50 rukojmích a že zajatci, kteří jsou ze stejné rodiny budou propouštěni ve stejné skupině. Na tom, kteří rukojmí budou osvobozeni, panuje podle mluvčího shoda. V pátek to má být 13 žen a dětí.
Spolu s klidem zbraní začne podle mluvčího do Pásma Gazy také proudit humanitární pomoc, ačkoliv půjde jen o "zlomek toho", co válkou zničená oblast potřebuje. Katar si podle Ansárího přeje, aby přestávka v boji nakonec vedla k trvalému příměří. Podobné přání již ve středu vyjádřilo několik dalších arabských států.
Součástí dohody, kterou kromě Kataru pomáhaly vyjednat Egypt a Spojené státy, je postupná výměna asi 50 rukojmích držených zejména Hamásem v Pásmu Gazy, především dětí a žen, za 150 Palestinců zadržovaných v izraelských věznicích. Klid zbraní má trvat čtyři dny. Hamás již dříve uvedl uvedl, že zadržuje asi 210 z přibližně 240 rukojmích unesených z Izraele během útoku 7. října. Další radikální skupina Palestinský Islámský džihád (PIJ), která se na útoku na jižní Izrael podílela, údajně zadržuje zbytek rukojmích.
https://t.me/infantmilitario/113592Hútíové řádí - dnes byla v Indickém oceánu zasažena izraelská kontejnerová loď.
https://t.me/lipca11/11286Izraelská nákladní loď napadena v severní části Indického oceánu několik hodin před začátkem příměří - Al Mayadeen
Loď plující pod maltskou vlajkou se údajně stala terčem útoku dronu, který explodoval a způsobil požár na plavidle.