Historie, kterou nás neučili...

[modrak]

Lovci žiadny les nevypaľovali. Ten sa vypaľoval samovoľne. Taktiež loviť "strednú zver" - jelene, ovce a spol. je v stepi ťažké. Zatiaľ čo niekde na "paseke" relatívne ľahké a nenamáhavé. Neolitický poľnohospodári boli kočovníci, takže sa les obnovoval. To, že v 18. storočí, bolo menej lesov, nebolo dané „pastevníctvo", ale zlým hospodárením s lesmi a drevom pri výrobe železa. Preto sa už za Márie Terézie začalo so zalesňovaním. S tímy nákladmi na "udržovanie" pasienkov by som bol opatrní. Väčšina to robí kvôli dotáciám EU, keďže zeleným v Bruseli jebe v hlave a fantazírujú o "úhoroch". No a čím väčšiu náklady, tím väčší zisk z dotácii. Predajcovia poľnotechniky by ti povedali, že top predaj v posledných rokoch sú mulčovacie stroje.

[palo satko]

o Umyselnom vypalovani aby vznikla pre lovcov zberačov prihodnejšia krajina je vedecka študia https://journals.plos.org/plosone/artic ... ne.0166726

[Kalinac]

▲ Studie neodpověděla na otázku kdo jim dodával sirky nebo křemen na křesání ohně...

[modrak]

Palo satko Bohužiaľ, pseudovedeckých pseudoštúdii, kde pseudovedci si vymýšľajú nezmysli, aby zaujali, splnili podmienky grantu a pod. je 1000 000 prdelí.

[Alchymista]

kalináč - Bezpredmetná otázka, spôsobov založenia ohňa bolo známych tak tucet.

Je ale významné, že v severnej Afrike vôbec nesleduje spôsob dezertizácie Sahary. Z grafov a máp je zrejmé, že berie do úvahy len súčasný rozsah púšte, čo ale historicky nezodpovedá ani posledným 3000 rokom, nie to ešte obdobiu 20-22 000 rokov

Podobne - autor určuje populačnú hustotu z počtu nájdených nálezových miest, vôbec neberúc do úvahy podmienky zachovania nálezov a mieru preskúmania územia.

modrák - Krásna kargoveda.

[hans]

No, úmyslné vypalování krajiny lovci a sběrači bych nezavrhoval jako nesmysl.

Minimálně (můj oblíbený) Diamond o tom píše v souvislosti s australskými lovci a sběrači. Takže Evropani mohli být stejně chytří...

[modrak]

Vypaľovanie krajiny v stepi má zmysel. Ale vypaľovanie lesov ? Nehovoriac o tom, že sa jedná o plochy "polovice" Európy. To by v Austrálii neboli žiadne lesy. Skôr tu vedec zase "kastruje".

[zmiri]

No nevím jestli je rozumné do debaty tahat ten podivný světadíl. Když mluvíme o požárech lesů, asi by bylo dobrý připomenout eukalipt, který tam hojně roste. Ten potřebuje k reprodukci požár. S nadsázkou, v austrálii zapalují lesy samotné stromy Ono je tam hodně věcí úplně jinak, než na ostatních kontinentech.

[hans]

Tak v Kalifornii nebo na Sibiři (a Africe a Amazonii) jsou lesní požáry taky běžné a pravidelné a minimálně v té Kalifornii taky některé druhy (sekvoje tuším) potřebují požár k tomu aby se jim rozevřely šišky... Austrálie v tom není výjimečná.

Jinak v té Austrálii nešlo o vypalování lesa jako takového, ale - jestli si dobře pamatuju - o vypalování lesního podrostu, všelikých křovin a přeschlých travin, s tím, že potom měli klokani víc pastvy (trávy) a v přehlednějším terénu (bez křovisek) se líp lovili.

Imo ideální pro zvířata i lidi nebyl ani les ani step, ale mozaiková lesostepní krajina.

[Polite]

Už zopárkrát som mal debatu o bez zásahových zónach. Na moju otázku, či sa v nich má hasiť lesný požiar, každý pozerá ako sova do mazutu! Lebo vedia, že sa chytili do vlastnej pasce...
Hasiť sa, že vraj má! Ale bezzasahovy les? Požiare v prírode sú prirodzený proces a majú svoj význam.

[palo satko]

Vypalovanie lesa a vyvoj ludstva. Ked si pozriete všetky teorie o vyvoji hominodov a konkretne druhu z ktoreho vznikli ludia podobni Homo sapiens - erektovia, neandertalci a Denisovania najdete jdnotny nazor že k vyvoju prišlo v nezalesnenych oblastiach a v priamej blizkosti vodnych zdrojov. Že k vyvoju prispela hlavne strava založena na mäse zvierat, ryb a "plodov mora". Z logiky vyvoja ak človek sa rozhodol posunut z oblasti ktoru bud vyčerpal a lebo sa tam premnožil, tak hladal rovnake prostredie, kde by mohol uplatnit svoje skusenosti nadobudnute predchadzajucimi generaciami. A tak a širil bud po morskom pobreži alebo povodiami riek alebo do blizkosti velkych jazier. Bez vymoženosti ako su dobry odev, obuv a vodne dopravne prostriedky bolo jeho rozširenie nemožne do oblasti, ktore boli prirodne velmi rozdielne. A aj ked sa niektore spolčnosti dokazali prispoôsobit životu v lese pigmejovia, Papuanci ranni Filipinci a obyvatelia ostrova Flores a Andamanskych ostrovov, viedlo to k tomu, že zostali žit na velmi nizkej technickej urovni a dost limitovani početnostou.
Osidlenie Europy sa udialo v niekolkych vlnach a vždy skončilo neuspechom až nakoniec v Europe prežili ludia ktori do nej došli až po roku 15 000 pred Kristom. Dnes pozname genetiku slavnych lovcov mamutov aj genetiku ludi, ktori sa rozšili tesne po konci poslednej dobe ladovej a nie su našimi predkami. Jednoducho vyhynuli lebo zalesnena Europa s len niekolkymi oblastami kde les nebol nebola prostredím ktore by dokazali využit pre rast poulacie. Dokonca aj tito celkom uspešni ludia, ktori prežili dnes označovani ako WHG - zapadni lovci zberači, boli vytlačeni na okraj Europy alebo naturalizovani prvymi polnospodarmi, ktori si doniesli svoje vlastne zvierata a rastliny z Blizkeho vychodu. Obom skupinam nakoniec poriadne zakrutili krkom stepne etnika z juhoruskych stepi.

[modrak]

Palo satko- píšeš pekne, len tak akosi nie celkom presne. Už tvrdenie, že k vývoju došlo v nezalesnených oblastiach, je minimálne sporné. Lebo kde je voda, sú aj stromy. Bez stromov by opočlovek ani neprežil. Takže potreboval "lesostep". Čo prispelo k rozvoju mozgu, neviem, ak mäsožravosť, tak také levy a vlci by mali byť oproti ľuďom géniovia. Skôr to bol nejaký "zlom". Z logiky vývoja podľa teba by vyplynulo, že by sa pri hľadaní nových možností mal vrátiť do tropického pralesa, odkiaľ vyšiel. Takže skôr ako skúsenosti nadobudnuté predchádzajúcimi generáciami to bola schopnosť improvizácie a adaptability.
Ako si prišiel na to, že osídlenie Európy bolo neúspešné, je mierne povedané nezmysel. Už erekti a neandertálci boli úspešný. Samozrejme, mimo pásmo ľadovcov. Prežili aj neandertálci, aj keď rôzny pofiderní genetici tvrdili ešte pred pár rokmi, že vymreli do "génu". Aj lovci mamutov aj tí čo prišli po nich, sú našimi predkami, len ako správny kočovníci sa presunuli inam. Za mamutmi. Nevyhynuli. V zalesnenej Európe sa celkom dobre rozšírili lovci jeleňov a inej lesnej zvery. Len si treba uvedomiť, že les nebol "kultúrny". Žiadne husté jedle a smreky ale zmiešaný. Čo sa týka "zakrúcačov krkov", ako prebiehal stret "civilizácii" nevieme. Ale určite nie podľa predstáv "ňuňvarov- kastrovačov". Mnohé kmene, o ktorých vieme, že nepatrili k Arijcom, usídlené v Európe, mali nejaké znaky príbuznosti s nimi. Nie všetky a nie všade, ale určité kmene áno. Na druhej strane, pôvodne pred árijské obyvateľstvo sa udržalo dosť dlho mimo rámec Indoeurópanov, jeden národ dodnes. K genetike - rôzny pseudovedci pomaly každý týždeň "ohurujú" svojimi objavmi o kastrácii, vymretí, a iných nezmyslov, nedokážu odpovedať ani na najzakladanejšie otázky DNA. Vymýšľajú si rôzne "gény a faktory", ktorými hádžu ako sedmami pri mariáši. Aj keď realita je celkom iná. Žiadne keltské ani iné podobné gény neexistujú.

[zmiri]

Jen podotknu k DNA a těm slovanským, germánským, keltským kravinám. Ty názvy jim vědci dali pro snazší rozlišení při jejich práci. Normální člověk si nejprve přečte, co ten název znamená. A je to jednoduchý, názvy dali dle etnik, kde byla ta skupina DNA převažující. Důraz je na převažující, tudíž ne jedinečná. Ti co zkoumají DNA a seriózní historici vědí, že ty populace neměli jakousi čistou DNA, ale byli vždy směs. Jen někde někdy nějaká skupina převažovala, tak jí pojmenovali. Číselné kódy se snáze pletou. A pak přišli neznalý a začali si myslet, že když mají tu nebo onu DNA, tak patří k tomu dávno zaniklému etniku. Přičemž ty skupiny DNA existovali dávno před vznikem těch etnik, po kterých se jmenují a existují dávno po tom, co ty etnika zanikly/vyvinuli se do dalších, jiných....

[palo satko]

Ludske populacie su po zemeguli dnes okrem Antarktidy rozširene po celom svete. Ked sa urobili mužska genetika Y-DNA tak sa zistilo, že v rôznych častiach prevladaju určite spoločne geneticke znaky. Jednoducho aj ked mame nejakych 30 zakladnych skupin nie su rovnomerne zastupene v každej ludskej populacii. Vysledok je ten že ludia v určitom zemepisnom ohraničoničenom prostredi maju prevahu jednej alebo 3 alebo 3 skupin. Temer vždy sa toto uzemie krije s určitou kulturou danej populacie, rečou spôsobmi života. To viedlo k nazoru že je možne genetiku priradit k určitej špecifickej populacii a pre predstavu použili jazykove rozlišenie. Jednocho je fakt, že ked v určitej populacii prevlada konkretna genetaka je spojena aj aj jazykom a historiou ludi, ktori su jej nositelmi.
Nie je to žiadna paveda aj ked mnohi archeologovia boli pred desiatymi rokmi obrovskymi pochybovačmi, z čoho ich vyviedol članok tušim Nature kde vyznamny vedec im jasne napisal, že: Hrnce su hrnce a ludia su ludia. Takže ked vieme podla genetiky čo su to za ludia, odkial prišli je vhodnejšie ich označit skôr ako anatolsky alebo iranski polnohospodari, než ako ludia s čierne malovanou keramikou. Najme v pripadoch ked existuje priama suvislost so znemami populacii v dôsledku invazie, rozširenia pandenie, alebo prirodnych katastrof.
To, že nejaky ameteri hladaju v dnešnych populaciach len na zaklade vlastnej tužby svoje korene v Keltoch, Germanoch alebo Slovanoch (ked zostaneme v našom regione) je amaterizmus, ale ked urobia vo vedeckom labaku poriadnu genetiku kniežata pochovnaneho pri Poprade a vyjde im z toho, že jeho geny su rovnake ako geny v tom čase žijucej germanskej populacie je dost tažko jeho etnicky pôvod za čínsky, hotentotsky alebo papuansky.
https://en.wikipedia.org/wiki/Human_Y-c ... haplogroup

[zmiri]

Tak si vezmeme některý konkrétně. Třeba haploskupinu R1. Vznikla někdy před 30-35 tis lety. Pak se z ní vyvinuli podskupiny R1a před 10-15 tis lety zpátky, R1b před 32-21 tis lety. Takže velmi dávno před vznikem nějakých nám známých etnik. A mnohem víc společnýho to bude mít se životními podmínkami v daném místě, než s nějakým hrncem. Ty geny opravdu neurčují jakou barvu na hrnec použiješ....

[modrak]

Problém nie je v génoch, genetikoch a amatérskych hľadačoch. Problém sú šarlatáni, ktorý zneužívajú genetiku a amatérskych hľadačov k svojim "5 minut slávy". Za 99% "omylov a nezmyslov" môžu práve oni. Publikovanie v sebeserioznejšom časopise z nezmyslu fakt nevyrobí.

[zmiri]

Tak to 100% souhlas. Jen doplním, že u testů DNA s určením etnika jde především o zisk daného zařízení. A je chyba dělat si závěry na základě článku. Už jen kvůli rozsahu, do článku se nevejde ani stručný úvod seriózní práce. Vycházet z nich je nesmysl. Ale můžou sloužit jako inspirace, propagace něčeho. Člověk se dozví, že to existuje a může dál hledat a zjišťovat. Ale nedá se zůstat na úrovni populárního časopisu.

[palo satko]

Tie geny naozaj určuju aku farbu bude mat hrniec asi neurčuju ale aku farbu oči a pokožky ma človek ano. Spochybnovanie genetiky dnes, ked človeka dostane geneticky test do basy alebo musi platit alimenty 25 rokv je naivne. Vyskum starych populacii sa zmenil. Dnes je sučasťou sprav o archeo vyskume aj genetika. Dokonca sa za dokazatelne beru aj testy DNA ktore sa nevykonavaju priamo z ostatkov, ale z prostedia (pôdy) kde žili alebo vysledky genetiky dnešnych poulacii, kde sa nachadzaju pozostaky genetickych sekvencii od inych hominidov nez je Homo sapiens. Dnes je faktom, že ludia mimo Afriky maju geny Neandertalcov, alebo Denisovanov a niektore populacie oboch plus sa nchadzaju ešte znaky z tzv Ghost predkov.

[zmiri]

Tak genetiku tady nikdo nezpochybňuje. Směju se nesmyslům, které někdo vydává za vědu. A uvádím na správnou míru některý pohádky kolující mezi lidmi. Něco jiného je určit třeba otce, nebo tvrdit, že když mám R1a, tak jsem slovan. To druhé je pitomost na entou...

[tiger]

Geny určuju nielen farbu očí a vzhľad. Dnes už je to tak prebádané, že imunoterapia pri nádorových ochoreniach a cytostatická liečba sa programujú presne podľa sekvencii DNA. Iluzorne možeme povedať, že dá sa zistiť, ktorý z predkov nám dal "danajský dar" v podobe zlého ochorenia.