Příspěvek
od Alchymista » 13 lis 2025, 18:18
Premena thoria 232Th na urán 233U pri pohltení neutronu žiadnu energiu neuvolní. Ale urán 233U je normálne štiepiteľný tepelnými neutronmi, podobne ako urán 235U.
Je to podobný proces, ako premena uránu 238U pohltením neutronu na štiepiteľné plutonium 239Pu. Tento proces (premena uránu na plutonium) prebieha paralelne so štiepením 235U a "zhorí" pri ňom niekoľko percent uránu 238U. Preto je možný aj reaktor na prírodný urán.
Ale pomery pri práci reaktora s tepelnými ("pomalými") neutronmi sú také, že plutonia vzniká prebytok a nestačí zhorieť všetko, takže nejaká časť zostáva vo vyhorených palivových tyčiach, v ktorých už všetok využiteľný urán 235U vyhorel.
Rýchle reaktory (reaktory na rýchlych neutronoch) typ BN majú iný účel. Jednak ako píšeš, slúžia na "likvidáciu" uránu 238U (obvykle je v ňom okolo 0,3% uránu 235U - proste ten "zvyšok", asi polovicu pôvodného množstva, sa už ekonomicky neoplatí separovať), pre ktorý sa dnes ťažko hľadá zmysluplné využitie (práve kvôli zvyšku uránu 235U) a svetové zásoby presahujú desaťtisíce ton u každého vlastníka jadrovej zbrane a u každého výrobcu reaktorového paliva.
Rýchle neutrony lepšie štiepia plutonium a vyššie aktinoidy, takže z uránu 238U vznikajúce plutonium je štiepené vo väčšom množstve a "úplnejšie" (v klasických reaktoroch na tepelných neutronoch zostáva v palive vždy "relatívne veľa" plutonia a tiež rôzne aktinoidy, ktoré sa tepelnými neutronmi štiepa ešte horšie ako plutonium).
Problém je okrem iného v tom, že pri využití rýchlych neutronov vyhára palivo "rýchlejšie" ako v klasickom reaktore, "horenie" paliva prebieha až štyri krát rýchlejšie (vyprodukuje asi štvornásobok energie za rovnaké časové obdobie), takže palivové tyče, palivové súbory, sa tomu musia prispôsobiť (a ich chladenie samozrejme tiež).
Olovom končia rozpadové rady, rozpad štiepnych produktov v palive končí u iných prvkov, hlavne značne ľahších (olovo v rozpadových radoch končí u stabilných izotopov 204Pb, 206Pb, 207Pb a 208Pb.
Štiepne produkty majú typicky atomové čísla v rozsahoch cca 80-110 a 120-160, prvá skupina je zahrňuje zhruba selén, stroncium, zirkon, technicium, paládium, druhá jod, cezium, a končí okolo samária (medzi lantoindmi). Tieto sú ale prevažne ako nestabilné izotopy a tak sa ďalej rozpadajú s rôznymi polčasmi od mikrosekúnd do milionov rokov, niekedy v celých "kaskádach" izotopov a tieto kaskády končia u prvkov, ktoré majú hodne stabilných izotopov - napríklad molybdén ich má päť, rovnako ako zinok, cín má desať stabilných izotopov, xenon sedem.
COVID-19 nie je choroba, COVID-19 je globálny test inteligencie jedincov, spoločenstiev, národov a štátov.
Dinosauri sa venovali výhradne problémom vlastného rastu.