Letecké bomby

[Alchymista]

Teoreticky ano - Lenže on sa po dopade a prechode bomby celkom rýchlo uzatvára "mechanicky" - proste sa steny kanálu bortia a do kanálu padá suť zo stien, a pri výbuchu sa uzavrie aj aerodynamicky - rázovou vlnou v kanále, ktorej hmota je tvorená nielen vzduchom a spalinami ale aj napadanou suťou a zeminou/horninou, ktorú tlačí so sebou.
Pri menších hĺbkach vniknutia sa formuje "kvapkovitý" kráter , kde je v "chvostíku kvapky" vstupný kanál a "stred krátera" je posunutý na stranu vstupného kanálu.
Proste hlbka vniku bola zrejme viac ako dvojnásobok tretej odmocniny hmotnosti nálože (77kg ~ 4,25m ->8,5m), pravdepodobne viac ako trojnásobok (->12,75m).

[nine_mike]

Mňa by zaujímalo ako je to s presnosťou týchto bômb, keď sa počas letu zmenia na raketu? To musí byť presnosť len tak bájočko, či?

[Alchymista]

Presnosť - dá sa to dosť presne spočítať. Naši piloti triafali so Su-22M4 podobným československými BetAB-250 Mars s presnosťou ~100 metrov v diaľke, ~15-20 m stranovo. Teda presnosťou to bolo porovnateľné s brzdenými bombami OFAB-250-270 Mars a OFAB-100-110TU Jupiter.
Treba mať na pamäti, že hlavnými cieľmi pre BETAB neboli bunkre (to sú prakticky bodové ciele), ale letiskové dráhy, cestné, železničné a priemyslové objekty.

[Svarboj]

USAF testuje novou 2000 liber leteckou bombu jako náhradu kazetovým bombám

Americké letectvo nedávno provedlo testy nové bomby s plošným (area attack) účinkem BLU-136, tříštivé bomby, která po sobě nezanechá nevybuchlou submunici a neohrozí tak životy civilistů jako kontroverzní kazetová munice.
Kolem cíle byly nakresleny kruhy v poloměrech 75, 150 a 225 stop, uvedl portál Military.com. Fragmenty byly nalezeny mimo největší kruh. „Do 150 stop je pravděpodobné, že dojde k vážnému poškození,“ uvedla pro mluvčí 53. křídla.

Testy prokázaly, že BLU-136 může být velmi účinná proti lehkým vozidlům, lehkým konstrukcím a personálu. Rovněž prokázaly, že je schopna způsobit poškození fragmenty na zařízení a simulované živé síle na vzdálenost větší než 225 stop od místa dopadu.

Bomba o hmotnosti 2 000 liber je součást rodiny bomb, která zahrnuje také 500 liber BLU-134. Uvolňuje smrtící kovové fragmenty namísto „bombiček“ uvolněné kazetovou bombou jako CBU-87 a CBU-103.

BLU-136 doplněná o soupravu satelitní navigace JDAM nese označení GBU-31v11.

https://www.businessinsider.com/air-for ... mbs-2020-9
https://www.acc.af.mil/News/Article-Dis ... -136-bomb/

[kenavf]

... Chvíli po poledni 20. listopadu 1944 tak bylo na Hodonín shozeno 451 bomb o váze 125 kg a 250 kg, z toho 100 časovaných...

Koľko sa nastavovalo oneskorenie na tých časovaných bombách?

[Alchymista]

Záležalo od typu - mohlo to byť "desiatky minút", ale tiež až niekoľko dní. Časové zapalovače boli rôzne, mohli to byť klasicky jednoduché hodinové strojčeky, ale častejšie sa vyskytovali iné systémy. Napríklad systém s celuloidovou doštičkou, ktorú rozleptával roztok acetonu. Boli rôzne kombinácie hrúbky doštičky a rôzne koncentrácie acetonu, takže sa dali dosiahnuť rôzne časové intervaly. Samozrejme systém to bol veľmi nepresný, silne teplotne závislý - a nie príliš spoľahlivý. Používali sa i iné chemické procesy, kedy nejaké agresívne látky rozpúšťali "kov". Boli aj elektrochemické časové zapalovače, kedy sa kov "rozpúšťal" pôsobením elektrického prúdu.
Na presnosti časových zapalovačov príliš nezáležalo, chyba -50% +100% nemala žiadny praktický význam - účelom bolo znemožniť, či oddialiť opravy zariadení.

[skflanker_]

Z vlákna Ochotnik:

Zámky závesníkov budú pravdepodobne klasické - v ruských pomeroch budú najbežnejšie "trojhákové" D3-57 so zaťažiteľnosťou 500kg alebo nejaké podobné so zaťažitelnosťou 1500kg, prípadne podobné "trojhákové" D3-UM s núteným pyrotechnickým odhodením...

Pre zavesenie klasickej bomby sa používajú závesníky (nedávam tu viaczámkové na 2, 3, 6 resp 9 ks bômb ale iba sólo)
БД3-УСКМ-С-А = od 50 do 500 kg
БД4-УСКМ-1-Б = od 1500 do 3000 kg
Výrobca https://vympelmkb.com/production/produc ... erzhateli/
resp.
БД3-УМК2-Б = do 500 kg
Výrobca http://kizlyar-kemz.ru/aviatsionnye-bal ... ustrojstva
so zámkami
ДЗ-УМ + ДЗУ-1А + ДЗ-57 = od 50 do 500kg
Princíp činnosti celkom dobrý článok aj so schémami napríklad https://studopedia.ru/13_63976_naznache ... eniya.html
presnejšie popis rodiny БД3-УСК + zámok ДЗ-УМ = https://studopedia.ru/13_63977_balochni ... d-usk.html
popis БД4-УСКМ ktorý má 2 zámky = https://studopedia.ru/13_63978_balochni ... -uskm.html
Strana 4. je viazámkový МБД3-У6-68 pre 6ks bômb od 50 do 250kg so schémou zámku Д3-57ДА, a potom bloky pre neriadené rakety UB, závesníky APU, závesníky AKU

[kenavf]

Bavili sme sa o ruskom zameriavači OVP-24 a že ako asi zisťuje aktuálne veterné podmienky nad miestom bombardovania.
Niečo by o tom mohlo doplniť toto z jednej práce o veterných elektrárňach a zisťovania veterných podmienok pre ne, v rôznych lokalitách.

Najmodernejšou metódou meranie veternosti lokality sú prístroje využívajúce technológiu LIDAR.
Tieto prístroje merajú trojrozmerné rýchlostné pole na podobnom princípe ako meteorologické
radary. Môžu byť umiestnené na zemi. Takéto merania patria k vôbec najpresnejším, nakoľko mapujú
priamo výškový profil vetra. Dávajú aj najpresnejší obraz o turbulencii, nakoľko môžu zmerať rýchlosť
aj trojrozmerný vektor smeru vetra vo viacerých bodoch. Takto je možné mapovať vietor vo veľa
výškových hladinách prakticky v jednom čase..
...
Tieto prístroje dokážu merať údaje naraz v cca 10-12 výškach v rozsahu cca 40-200 m nad povrchom
zeme, čo je presne vhodné pre veľké veterné elektrárne. Meracia presnosť môže dosahovať 0,1 ms-1
takmer v celom meracom rozsahu , t.j. do rýchlosti cca 60 ms-1.

To OVP-24 má možno tiež niečo také s väčším dosahom rádov kilometrov a dokáže tak vykompenzovať rôzne rýchlosti a smery vetra na spresnenie zásahu hlúpou bombou.

[Alchymista]

Ano, niečo také. Navyše - "zhora nadol" je to jednoduchšie, vzduch je zhora "priehľadnejší", väčšina bordelu sa drží pri zemi, v "dolnom štvrťkilometri", a to predstavuje už len posledné 2-4% dráhy pádu bomby.

[skflanker_]

Действующие (красный цвет) и законсервированные хранилища американского ядерного оружия (авиационные бомбы) в Европе по состоянию на 2021 год

---

Aktívne (červené) a zakonzervované úložiská amerických jadrových zbraní (leteckých bômb B61) v Európe v roku 2021

Zdroj https://t.me/infantmilitario/61253 + klon https://vk.com/wall-104764077_267334 z 21.10.2021

[false_flag]

Krásný dokument o CAR bombě, uvolněný Rossatomem. Neviděné záběry.

[Alchymista]

Ruské ťažké letecké bomby FAB

[kenavf]

:sipka: Tie medzikružia v prednej časť so skoro kolmou plochou mali slúžiť ako aerodynamické brzdy? Alebo fungovali v nejakej komplexnejšej aerodynamike?

P.S. FAB-5000(5000kg) mohla byť za WWII ekvivalentom pre Tallboy (5400kg) https://en.wikipedia.org/wiki/FAB-5000

[Alchymista]

"Ladila" sa tým charakteristická doba pádu bomby. Robiť balistiku z reálnych odhodov a meraní sa v 40-50. rokoch dalo tak s bombami do 500kg, pre ťažšie bomby je to pracné a hlavne - dosť drahé. Takže sa overila aerodanymika, urobilo sa pár reálnych odhodov a balistickým prstencom vhodných rozmerov sa aerodynamika a charakteristická doba pádu doladila na hodnoty povedzme pre FAB-500M-54 (alebo M-46).
U veľmi tažkých bômb majú balistické prstence tiež funkciu "zemnej" brzdy proti príliš hlbokému prieniku bomby do terénu - obvykle nie je žiadúce, aby bomba vliezla hlbšia ako 10-15 metrov pod povrch. Pozná sa to podľa materiálu - ak je len balistický - aerodynamický, bude zrejme len z hrubšieho plechu, ak má fungovať ako brzda proti vniku, bude plný.

[kenavf]

viewtopic.php?p=259347#p259347

Zajímavé, ta TV hlavice nemůže vidět přes ty mraky cíl v době odpalu.

V dnešnej dobe by mohla byť možná aj varianta že sa TV raketa odpáli na koordináty GPS a k finálnemu optickému/vizuálnemu upresneniu dôjde tesne pred cielom, až je raketa už pod mrakmi a je cieľ zreteľne vidieť. Alebo tú raketu operátor odpáli do určitého priestoru a tá sa zase upresní až sa dostane pod mraky.
Zväčšila by sa tak nezávislosť danej zbrane od počasia.(problém by bola len nízka oblačnosť alebo mlha, ale nie vyššia oblačnosť)

[bacil]

Pokud se použije LWIR nebo SWIR kamera, tak vidí i přes mraky.
http://argosfp7project.blogspot.com/201 ... aging.html

[Alchymista]

pôvodná Ch-29T takú možnosť nemala a bola "fotokorelačná" - pri odpale si zapamätala vzhľad cieľa a naviedla sa sama

[Alchymista]

Pri takýchto simulovaných náletoch sa zvyčajne používajú zábleskové bomby FOTAB 100-80, ktoré sú navrhnuté tak, aby okamžite vyvolali intenzívny jasný záblesk. Bomba má čas horenia 2,2 až 3,5 minúty a intenzitu svetla 22 000 až 700 000 sviečok.

Nesprávne tvrdenia...
FOTAB 100-80 obsahuje 27kg práškovej hliníko-horčíkovej zábleskovej zmesy a 7kg zápalno-trhacej náplne (VRZ).
"Horí" maximálne 0,15 sekundy a maximum svetla vytvára v čase 0,025 - 0,10 sekundy od výbuchu. Svietivosť je 2 000 000 000 - 2 200 000 000 candel (ano, najmenej dve miliardy candel). Postačuje to na to, aby pri výbuchu z výšky 10km osvietila kruh s priemerom 15km dostatočne na fotenie s "denným" nastavením leteckej snímacej kamery.

FotAB-100-80 (6).png (268.73 KiB) Zobrazeno 6270 x

Akustickým prejavom sa údajne vyrovná 500kg bombám - nie je to prekvapivé, v princípe je to silne prekŕmený delobuch. Alebo termobarická bomba - fotozáblesková zmes horí so vzdušným kyslíkom.

Na nočné osvetlenie bojiska slúžia napr. SAB-250-200 - obsahuje 7 svetlíc na dvojstupňovom padáku, svetlice horia cca 6 minút amajú svietivosť 9 500 000 - 10 500 000 candel.

SAB-100 - v jednej variante obsahuje jednu veľkú svetlicu na padáku horiacu z oboch koncov, v druhej sedem svetlíc na padákoch
doba horenia je v oboch prípadoch 2,5-3,5 minúty

[skflanker_]

Ešte si dovolím doplniť = SAB-100 sa používa aj pri výcviku pilotov, ostré streľby IR raketami rodiny R-60/R-73 ako cieľ pre uvedené rakety. V PL na Balte jedno lietadlo nad zónou pustí SAB-100 na padáčiku, a až keď nosič zo zóny "ujde" tak sa pilotom povolí streľba a oni zamerajú SAB-100 na ktorú strieľajú tie R-60/R-73.

[Alchymista]

to je tiež trochu inak - ako terč pre letecké riadené rakety je určená "bomba" M-6, ktorá je bombe SAB-100 s jednou svetlicou veľmi podobná, má ale iné zloženie termitovej zmesy v svetlici a v padáku je vložený kútový odražač.

Ale dá sa použiť aj SAB-100, samozrejme.

Osvetlovacie bomby sa používali v Afganistane na vytváranie ochrannej clony proti IR navedeným MANPAD pri hromadných leteckých úderoch na základne mudžahedínov. Zhadzovala sa, i opakovane skupina štyroch až ôsmich bômb (tj. 28-56 svetlíc) v priestore 1-2km, ktorým útočiace stroje stúpali po útoku. Pri jednom takom útoku bolo zaznamenané, že svetlice na seba stiahli 12 z 15-16 odpálených rakiet a ostatné tiež nezasiahli cieľ - bolo to teda celkom efektívne.