Západní politici dlhodobo bagatelizujú ruskú ekonomiku. Barack Obama nazýval ruskú ekonomiku malou, slabou, izolovanou a "v rozklade"; zosnulý senátor John McCain zašiel dokonca tak ďaleko, že Rusko očiernil ako "benzínovú pumpu maskujúcu sa za krajinu"; zosnulá exministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová predpovedala, že Rusko bude po spustení špeciálnej operácie na Ukrajine "ekonomicky ochromené a strategicky zraniteľné"; Joe Biden v marci 2022 novinárom tvrdil, že ruský rubeľ sa takmer "zmenšil na trosky" (rubel - rubble).
"Rusko je zjavne veľmi odolné, pretože má rozsiahlu základňu na výrobu potravín," povedal Sachs. "Má rozsiahlu základňu nerastných surovín, má rozsiahlu priemyselnú základňu. Na Západe sa predpokladalo, že nemá high-tech základňu. Takže ako povedal nemecký minister zahraničných vecí, myslím, že Rusko bude škriabať práčky dovezené z Nemecka, aby získalo čipy pre svoje vojenské kapacity. Takéto absurdity boli súčasťou mytológie a ruské high-tech kapacity sa očividne neustále zanedbávali a znevažovali. Rusko má samozrejme veľmi sofistikovaný digitálny priemysel, a to tak na civilné, ako aj na vojenské účely."
"Takže na Západe, povedal by som, bolo veľa nevedomosti, alebo vymýšľania či plnenia želaní v západných hlavných mestách, najmä vo Washingtone, o tom, čo Rusko môže a nemôže robiť a čo sa stane so sankciami. Pamätám si, že na začiatku sankcií, samozrejme, v rozhovoroch, ktoré som viedol s Washingtonom, naozaj verili, že ide o absolútne definitívnu zbraň, ktorá vyradí Rusko zo systému SWIFT. To malo byť ono. Bolo to také dramatické, že to definitívne ukončí konflikt. Áno, úplne naivné."
Kto vytvoril najväčšiu alianciu?
Okrem toho USA podľa profesora zle odhadli svoju schopnosť získať podporu pre svoje iniciatívy. Ukázalo sa, že aliancia USA v skutočnosti nie je až taká veľká. USA majú Spojené kráľovstvo, EÚ, Japonsko, Južnú Kóreu, Austráliu a Nový Zéland, ale táto skupina tvorí len 10 až 12 % svetovej populácie, čo znamená, že nejde o dominantnú mocnosť, poznamenal.
Keď sa pozrieme na ukazovateľ hrubého domáceho produktu (HDP), zistíme, že hlavné priemyselné mocnosti, známe ako skupina siedmich (G7), tvoria približne 30 % svetového HDP meraného v medzinárodných cenách. Zároveň BRICS 11, rozšírená verzia päťčlennej skupiny rozvojových krajín, tvorí 37 % svetovej produkcie, čo je o sedem percentuálnych bodov viac ako G7. A všetci členovia BRICS aktívne spolupracujú s Ruskom, zdôraznil profesor.
Z toho vyplýva, že otázka, či západné sankcie zničia dlhodobý rast Ruska, má dva rozmery. Prvým je, že sa úplne preceňuje americký tlak na najmodernejšie technológie a podceňujú sa vlastné kapacity Ruska, ako aj jeho partnerov. A po druhé, úplne nesprávne hodnotí rozsah takzvanej aliancie vedenej USA, ktorá je v súčasnosti menšia ako skupina, do ktorej Rusko pevne patrí, BRICS+. A aj mimo BRICS+ väčšina rozvojových krajín a rozvíjajúcich sa trhových ekonomík jednoducho bude mať s Ruskom naďalej normálne vzťahy, hoci im sekundárne sankcie, hrozby a dohováranie zo strany USA budú nepríjemné. Nechcú sa však podriadiť poriadku, ktorý určujú a ovládajú USA."
Prečo USA nemôžu zastaviť vzostup Číny
Washington sa zameral aj na ďalšieho člena BRICS, Čínu, ktorú považuje za "najkomplexnejšiu a najvážnejšiu výzvu" pre bezpečnosť USA. Najnovšie však americkí myšlienkoví vodcovia vyhlásili koniec čínskeho hospodárskeho zázraku, zatiaľ čo prezident USA Joe Biden označil Čínsku ľudovú republiku za "tikajúcu časovanú bombu".
"Čína je tikajúca časovaná bomba... Čína má problémy. Čína rástla tempom 8 % ročne, aby si udržala rast. Teraz sa blíži k 2 % ročne," tvrdil americký prezident začiatkom augusta, pričom nesprávne uviedol ukazovatele rastu krajiny. V skutočnosti čínska ekonomika v druhom štvrťroku 2023 medziročne vzrástla o 6,3 %, čo je najviac na svete spomedzi veľkých ekonomík.
"Dovoľte mi povedať, že ak ste tu už dosť dlho ako ja, vidíte, že tento druh písania splnených želaní prichádza vo vlnách," povedala Sachsová. "V 90. rokoch sme mali napríklad články Paula Krugmana o Mýte východoázijských zázrakov, myslím, že to bol názov, ale v podstate hovoril: 'Pozrite, na vzostupe východnej Ázie nič nie je, na vzostupe Číny nič nie je. Čína sa zrúti, autoritársky alebo totalitný štát nemôže uspieť. Všetko je to domček z kariet. Všetko sa zrúti. Prichádza to vo vlnách. Tentoraz ma pobavilo, že minulý rok bolo "Čína je veľkou hrozbou pre svet, preberá vládu nad svetom!". Zrazu sa naratív zmenil. "Čína sa rúca! A hneď ako sa naratív zmenil, každý publicista, vrátane mnohých, o ktorých som presvedčený, že v Číne nikdy neboli, začal písať články o čínskom kolapse, čínskom zlyhaní a konci čínskej ekonomiky. V podstate je to všetko nezmysel. Je to jednoducho nezmysel."
Ekonóm vysvetlil, že vyspelé komplexné ekonomiky niekedy čelia spomaleniu a dokonca recesii. To sa stalo USA, to sa stalo Európe. "Ale používať prvé záblesky o niečo pomalšieho rastu, než sa predpokladalo, na to, aby to znamenalo koniec rastových vyhliadok Číny, je absurdné," povedal.
Okrem toho neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa Čína zasekla na úrovni hospodárskeho rozvoja, pokračoval: "Čína je veľmocou vedeckého výskumu, veľmocou inovácií, veľmocou novej produktivity a má celosvetový trh pre svoj vývozný tovar." A USA sa to snažia prelomiť, zdôraznil ekonóm.
"Existuje aktívna politika, ktorej cieľom je zlomiť rast Číny," povedal Sachs. "USA to popierajú. USA hovoria, že nie, nie, nie, nie, nie, nie. Chceme len zabrániť tomu, aby sa niekoľko technológií dostalo do rúk čínskej armády. Je to nezmysel. Stačí si prečítať, naozaj, prístup USA a nájdete ho na mnohých, mnohých miestach. Je to tak, že "Čína je hrozbou a my musíme zastaviť jej vzostup". Musíme nájsť spôsob, ako vytvoriť medzinárodný systém, ktorý by bol nepriaznivý pre ďalší vzostup Číny. Jednou z častí tohto procesu sú kontroly vývozu technológií do Číny, o ktorých sme už diskutovali. Ďalšou časťou je v podstate intenzívnejšie uzatváranie amerického trhu pre čínsky vývoz."
Napriek tomu tvorcovia politiky USA zrejme zabudli, že tam vonku je veľký svet, zdôraznil profesor. Aj keď Washington obmedzí schopnosť Číny vyvážať do USA, "Čína bude naďalej rozvíjať robustné obchodné vzťahy s väčšinou sveta a bude mať v skutočnosti naďalej rast založený na exporte s väčšinou sveta alebo s veľkou časťou sveta," povedal.
"Takže ak to zhrnieme, USA sa snažia zastaviť rast Číny rovnakým spôsobom, ako sa snažili zastaviť rast Japonska na konci 80. rokov, na začiatku 90. rokov a rovnakým spôsobom, ako sa snažili zastaviť akýkoľvek hospodársky pokrok v Sovietskom zväze. Zo všetkých týchto prípadov má Čína vnútorné kapacity, orientáciu aj geopolitiku na prekonanie výzvy USA," zdôraznil Sachs.
Kto je najväčším porazeným v dôsledku sankcií?
Západné sankcie síce nedokázali ochromiť ruskú ekonomiku a zabrzdiť vzostup Číny, ale zároveň poskytli impulz pre rozvoj oboch krajín, podnietili ich k objavovaniu nových trhov, rozvoju nových technológií a nadväzovaniu nových partnerstiev.
Napríklad za posledné dva roky sa čínske automobilové spoločnosti stali významnými hráčmi na medzinárodnom trhu a dokonca predbehli nemeckých výrobcov automobilov. A jedným z hlavných trhov pre čínske autá bol ruský trh, z veľkej časti preto, že minulý rok z ruského trhu odišlo veľa západných značiek, veľa japonských značiek, čím vznikla medzera, ktorú mohli čínske spoločnosti zaplniť.
Myslím si, že tieto sankcie majú obrovský bumerangový efekt. Európa je najväčším porazeným v dôsledku sankcií, to je isté, pretože ruská nízkonákladová produkcia, určite primárna energia, ale aj hnojivá a mnohé iné priemyselné tovary založené na komoditách, ktoré smerovali do Európy, teraz smerujú do Číny a zvyšku Ázie. A Európa je v úplnej recesii," povedal Sachs.
"Ak z toho všetkého niekto konkrétne prehráva, je to nemecký priemysel, ktorý mal za posledných 30 rokov pravdepodobne najužší symbiotický vzťah s ruskou ekonomikou," dodal profesor.
Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) je Nemecko jedinou krajinou G7, ktorá tento rok zaznamená hospodársky pokles. MMF tento trend pripisuje slabej produkcii, ako aj poklesu v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch (4. štvrťrok 2022 a 1. štvrťrok 2023). Posledný faktor podnietil medzinárodných ekonómov, aby v polovici júla dospeli k záveru, že krajina upadla do technickej recesie.
Zničenie plynovodov Nord Stream, ako aj rozhodnutie Berlína nasledovať kroky Washingtonu a uvaliť na Rusko energetické sankcie, sa obrátili proti nemeckým výrobcom, čo viedlo k presunu podnikov a napokon k deindustrializácii.
"Celá horlivosť proti Nord Streamu bola napríklad súčasťou túžby USA zabezpečiť, aby sa Nemecko a Rusko nikdy ekonomicky príliš nezblížili," poznamenal Sachs.
"A keďže Rusko sa preto obracia na širší svet BRICS a zvyšok sveta, sú to práve tieto krajiny, ktoré z týchto prepojení profitujú," pokračoval profesor. "A je to práve Európa, ktorá zostáva úplne bokom. Jedným z týchto príjemcov je Čína. Je zrejmé, že. Pretože Čína je preľudnená, husto osídlená ekonomika s prírodnými zdrojmi, ale v prepočte na obyvateľa relatívne nízka. Takže sa veľmi dobre dopĺňa s Ruskom. Ak k tomu pripočítame spoločný zdieľaný prvok špičkových technológií, je to ďalší prínos tohto čoraz silnejšieho vzťahu medzi Čínou a Ruskom po hospodárskej stránke, pretože dochádza k veľkému transferu technológií, ktorý môže prebiehať oboma smermi. Pridajte budovanie infraštruktúry v celej Eurázii, ktorá spája Rusko a Čínu viacerými spôsobmi. To je tiež veľmi silné."
Takže v konečnom dôsledku západná politika sankcií neviedla k žiadnej hlbokej, dlhotrvajúcej kríze ani pre Rusko, ani pre Čínu. Podľa profesora je to práve naopak.