Viac ako 300 miliárd dolárov v aktívach ruskej centrálnej banky uviazlo vo februári 2022 v západných bankách po eskalácii ukrajinskej krízy do plnohodnotnej vojny medzi NATO a Ruskom. Existuje však niekoľko presvedčivých argumentov, ktoré vysvetľujú, prečo USA a ich spojenci nemôžu tieto prostriedky jednoducho uchmatnúť pre seba alebo ich dať svojim zástupcom v Kyjeve.
Politický boj o ruské štátne aktíva uviaznuté v zahraničí sa naďalej zintenzívňuje. Minulý týždeň lídri Európskej únie v zásade schválili kontroverzné opatrenie, ktoré bloku umožňuje strhávať zisky z ruských aktív na použitie na "obnovu Ukrajiny", a vyzvali Európsku komisiu, aby "urýchlila prácu s cieľom predložiť návrhy" v tomto smere.
Na druhej strane Atlantiku predstavitelia USA podobne zintenzívnili úsilie pokúsiť sa využiť zhabané ruské aktíva, hoci toto úsilie zatiaľ zostalo pri zákulisných rokovaniach v mocenských kuloároch, o ktorých občas informovali médiá.
Diskusie o právnych dôvodoch na priame zabavenie ruských finančných prostriedkov alebo aspoň na zníženie úrokov prichádzajú v ťažkom čase pre sponzorov ukrajinskej zástupnej vojny, keď sa západní zákonodarcovia, ktorí majú právomoc prideliť Kyjevu ďalšie peniaze, a široká verejnosť sústreďujú na palestínsko-izraelskú krízu. Prehodnotenie priorít nemohlo prísť v horšom čase pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého vláda dosiahla nebezpečnú závislosť od pomoci Západu.
Nemožno jednoducho... minúť zabavený ruský majetok
Skutočne zhabať zmrazené ruské aktíva a odovzdať ich Ukrajine je ľahšie povedať ako urobiť, keďže viac ako 20 mesiacov hrozieb a rozhovorov v tejto veci ešte neprinieslo zástancom tejto myšlienky vo Washingtone, Bruseli a Kyjeve ovocie.
Časť problému môže súvisieť s ťažkosťami pri hľadaní peňazí. Hoci sa pôvodne uvádzalo, že vo februári 2022 uviazlo v zahraničí približne vyše 300 miliárd dolárov z prostriedkov ruskej centrálnej banky, finanční experti z Washingtonu koncom toho istého roka odhalili, že skutočná zabavená suma sa blíži k 80 - 100 miliardám dolárov a že USA a EÚ majú problém zmrazené prostriedky nájsť. Vo februári tohto roka americké obchodné médiá informovali, že v skutočnosti EÚ našla do dnešného dňa len približne 36,5 miliardy USD (pričom sa odhadovalo, že na začiatku sa v nej nachádzali viac ako dve tretiny zaistených finančných prostriedkov).
Ohrozenie reputácie
Ale skutočný problém nie je technický ani právny, ale súvisí s rizikami poškodenia dobrého mena. Komentátor Martin Sandbu v nedeľňajšom článku v jednom z hlavných britských ekonomických denníkov vysvetlil, že "právne prekážky" sú len "zdanlivým odôvodnením" nedodania ruských peňazí na Ukrajinu, keďže teoreticky by sa západné krajiny mohli pripojiť ku Kanade a vykonať zmeny v legislatíve a uviesť právne argumenty, podľa ktorých Rusko nemá "žiadny právny zdroj" na svoje peniaze, aby ospravedlnilo ich zabavenie a prevod.
Západ však proti Rusku nepostupoval vzhľadom na "obavy, že konfiškácia ruských aktív prinúti ostatné nezápadné krajiny stiahnuť svoje vlastné rezervy zo Západu pre prípad, že by sa jedného dňa mohlo rovnako zaobchádzať aj s nimi," poznamenal pozorovateľ.
"Obavy," píše Sandbu, "spočívajú v tom, že by to mohlo destabilizovať globálny finančný systém a najmä znížiť počet zajatcov dolára a eura medzi správcami rezerv v centrálnych bankách. Európska centrálna banka dôrazne varovala európskych politikov pred tým, aby dokonca zdanili spoločnosti EÚ, ktoré dosahujú neočakávané zisky zo zablokovaných ruských aktív - čo sa zdá byť najviac, o čom je koalícia sankcií v súčasnosti ochotná uvažovať."
A hoci komentátor v ďalšej časti svojho príspevku naznačuje, že toto nebezpečenstvo je prehnané, a žiada, aby sa ruské rezervy zhabali a previedli "teraz", skôr než sa skončí ukrajinská vojna, realita je zrejme iná, pretože veľmoci, ktoré desaťročia vykrmovali západné banky a dotovali rozvoj Západu, si teraz dvakrát rozmyslia, či zaparkujú aktíva v USA a Európe, keď videli, čo sa stalo Rusku.
Regulačné orgány v Číne napríklad minulý rok zorganizovali mimoriadnu konferenciu s hlavnými domácimi a zahraničnými bankami, aby premysleli spôsoby, ako ochrániť aktíva ČĽR v prípade, že USA uvalia sankcie podobné tým, ktoré uvalili na Rusko, pričom úradníci boli údajne "upozornení" na schopnosť Západu svojvoľne zabaviť zahraničné aktíva. Peking je jedným z najväčších zahraničných veriteľov Washingtonu, pričom len v amerických štátnych dlhopisoch vlastní približne 860 miliárd USD a v zahraničí má aktíva v hodnote takmer 10 biliónov USD.
Saudská Arábia, ďalší významný veriteľ a investor v USA a Európe, ktorého vernosť je rozhodujúca pre podporu petrodolára, tiež pozorne sleduje kroky Západu voči Rusku a tento rok urobila významné kroky na výraznú diverzifikáciu geostrategického usporiadania, normalizáciu vzťahov s Iránom, vstup do bloku BRICS a odmietnutie požiadaviek USA na zvýšenie produkcie ropy s cieľom kompenzovať globálny hospodársky pokles vyvolaný vojnou NATO s Ruskom.
"Ak EÚ zavedie niečo, čo by sa dalo nazvať 'právnou krádežou', finančná reputácia EÚ bude medzi nezápadnými krajinami zničená," povedal minulý mesiac pre Sputnik riaditeľ Školy pre pokročilé štúdie v oblasti spoločenských vied Jacques Sapir. "Nevidím investorov zo štátov Perzského zálivu alebo z Indie či Číny, ktorým by táto situácia veľmi vyhovovala," zdôraznil pozorovateľ.
Podľa veterána v oblasti medzinárodných trestných a ľudských práv Christophera Blacka je ešte horšie to, že okrem toho, že by to predstavovalo "vojnový akt", zabavenie a prevod ruských finančných prostriedkov by zásadne podkopalo právny štát v Európe, "pretože ak to môžu urobiť Rusku, môžu to urobiť aj s majetkom ktoréhokoľvek občana". V skutočnosti klienti európskych bánk nebudú podliehať zákonu, ale rozmarom politikov, čo podkope dôveryhodnosť EÚ medzi zahraničnými vkladateľmi, povedal Black pre Sputnik začiatkom tohto roka.
Práve reputačné riziká sú dôvodom, prečo sa európsky bankový gigant Švajčiarsko odmietol čo i len zaoberať myšlienkou prevodu ruských aktív vo výške 8 miliárd dolárov, ktoré zmrazilo vo svojich pokladniciach.
www.deepl.com