Zúriaca vojna v Gaze hrozí, že zabrzdí hospodársky rozvoj Palestíny, čiastočne uznaného štátu pozostávajúceho z pásma Gazy a Západného brehu Jordánu.
Hoci Palestína - čiastočne uznaný štát pozostávajúci z enkláv Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu - zvyčajne kradne titulky novín, keď sa zvyšuje geopolitické napätie, niekoho možno prekvapí, že je to aj krajina usilovných robotníkov a talentovaných podnikateľov.
Sputnik sa pozrel na ekonomické ukazovatele štátu Palestína, aby zistil, čo nakupuje a predáva a kto sú jeho hlavní obchodní partneri.
Geografia a obyvateľstvo Palestíny
Štát Palestína vznikol 15. novembra 1988, keď Jásir Arafat, vtedajší predseda Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP), vydal Palestínsku deklaráciu nezávislosti. Palestínu doteraz uznalo celkovo 139 zo 193 členských štátov OSN vrátane Ruska, Číny, Iránu a Turecka. Spojené štáty, hlavné európske mocnosti a ich spojenci však s týmto krokom stále váhajú, napriek tomu však uznávajú právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie.
Celková rozloha Západného brehu Jordánu a pásma Gazy je 6 165 km2 , čo je približne tretina rozlohy štátu Izrael. Západný breh má rozlohu 5 800 km², zatiaľ čo pásmo Gazy je oveľa menšie, má len 365 km².
Pásmo Gazy z veľkej časti tvoria pobrežné roviny a piesočné duny. Vnútrozemský Západný breh Jordánu má štyri topografické zóny: úrodné roviny s rozlohou približne 400 km2 (údolie Jordánu), skalnatú polosuchú oblasť s rozlohou 1 500 km2 (východné svahy), hornatú oblasť Centrálnej vysočiny, ktorá je najväčšou zónou regiónu (3 500 km2), a polopobrežnú zónu (400 km2).
Počet obyvateľov štátu Palestína v roku 2023 sa odhaduje na 5 371 230 osôb (s ročnou mierou rastu 2,4 %), zatiaľ čo jeho hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2022 predstavoval približne 3 789 USD na obyvateľa, resp. 19,112 miliardy USD za celé hospodárstvo.
Čo Palestína vyváža?
Podľa CIA World Fact Book Palestína v roku 2021 vyviezla výrobky v hodnote 3,18 miliardy USD. Medzi vývozné komodity patril stavebný kameň, železný šrot, plastové viečka, nábytok, sedacie súpravy, datle, olivový olej a iné poľnohospodárske produkty.
Podľa webovej stránky TrendEconomy štruktúru vývozu štátu (2021) predstavovali tieto hlavné tovary:
- 13,3 % kameň, sadra, cement, azbest, sľuda alebo podobné materiály;
- 11,7 % nábytok, posteľná bielizeň, matrace, svietidlá a osvetľovacie telesá a podobné výrobky;
- 10,1 % plastov;
- 9,13 % železa a ocele;
- 4,22 % hliníka;
- 4,13 % ovocia a orechov;
- 3,33 % soľ, síra, zeminy a kameň;
- 3,32 % živočíšnych, rastlinných alebo mikrobiálnych tukov a olejov;
- 2,99 % dreva a výrobkov z dreva.
Zoznam hlavných vývozných destinácií komodít zahŕňa 10 krajín a na jeho čele je Izrael, ktorý je zďaleka najväčším odberateľom Palestíny:
- Izrael (86 %)
- Jordánsko (5,12 %)
- Spojené arabské emiráty (1,45 %)
- Spojené štáty (1,13 %)
- Saudská Arábia (približne 1 %)
- Turecko (približne 1 %)
- Spojené kráľovstvo (približne 1 %)
- Kuvajt (menej ako 1 %)
- Katar (menej ako 1 %)
- Nemecko (menej ako 1 %)
V posledných rokoch sa Palestína snažila diverzifikovať svoje obchodné vzťahy a znížiť svoju závislosť od Izraela. Čiastočne uznaný blízkovýchodný štát podpísal najmä sériu dohôd o obchode a obchodnom združení s EÚ, USA, Egyptom, Ruskom a Tureckom a v posledných rokoch rozšíril obchodné vzťahy so Saudskou Arábiou, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi. Palestínčania sa tiež zamerali na rozvoj nových obchodných trás cez Stredozemné more a Jordánsko.
Palestínska agentúra na podporu investícií (PIPA) si zasa stanovila cieľ rozvíjať nové odvetvia hospodárstva ako súčasť širšej národnej stratégie vývozu, medzi ktoré patria: cestovný ruch, potraviny a nápoje, poľnohospodársky spracované mäso, farmaceutické výrobky, informačné a komunikačné technológie (IKT) a obnoviteľné zdroje energie.
Čo Palestína dováža?
Dovoz Palestíny je trikrát vyšší ako jej vývoz a predstavuje 10,245 miliardy dolárov. Krajina nakupuje najmä potraviny, spotrebný tovar, stavebné materiály, ropu a chemikálie.
V roku 2021 Palestína dovážala tieto komodity:
- 16,3 % minerálnych palív, minerálnych olejov a produktov ich destilácie, bitúmenových látok, minerálnych voskov;
- 5,8 % zvyšky a odpad z potravinárskeho priemyslu, pripravené krmivo pre zvieratá;
- 5,23 % elektrické stroje a zariadenia;
- 4,94 % vozidlá, ich časti a príslušenstvo;
- 4,22 % farmaceutické výrobky;
- 4,18 % plastov;
- 4,06 % strojov a mechanických zariadení;
- 3,81 % železo a oceľ;
- 3,16 % živých zvierat;
- 3,04 % soľ, síra, zeminy a kameň.
Pokiaľ ide o zdroje dovozu do Palestíny, prvé husle opäť hrá Izrael s 53 % podielom na celkovom dovoze. Zoznam hlavných obchodných partnerov Palestíny teda zahŕňa:
- Izrael (53 %)
- Turecko (10,3 %)
- Čína (6,79 %)
- Jordánsko (3,28 %)
- Nemecko (2,54 %)
- Egypt (2,04 %)
- Švajčiarsko (1,73 %)
- Taliansko (1,5 % (118)
- Spojené štáty (1,46 %)
- Saudská Arábia (1,44 %)
Okrem toho je Palestína z hľadiska energie veľmi závislá od Izraela a ostatných susedov. Podľa údajov Správy pre medzinárodný obchod Palestínčania dovážajú 86 % elektrickej energie z Izraela, Jordánska a Egypta (zvyšných 14 % vyrábajú na mieste).
Elektráreň Jenin v guvernoráte Jenin na severe Západného brehu pritom ešte nebola dokončená. Bola navrhnutá ako plynová turbína s kombinovaným cyklom (CCGT) s výrobnou kapacitou 450 megawattov. Predpokladá sa, že bude zásobovaná zemným plynom z plynového poľa Gaza Marine. Očakáva sa, že elektráreň Jenin pokryje 50 % súčasnej celkovej spotreby elektrickej energie v Palestíne.
Konflikty a rozvoj
Napriek občasným konfliktom v regióne palestínsky obchod za posledných 10 rokov pomaly, ale stabilne rástol, súdiac podľa grafov TrendEconomy. Napriek tomu je Palestína dlhodobo príjemcom zahraničnej pomoci.
Medzitým sa životné podmienky a ekonomické ukazovatele v dvoch hlavných častiach čiastočne uznaného štátu líšia. Západný breh Jordánu, ktorý spravuje Palestínska samospráva, má nižšiu nezamestnanosť a rozvíja sa rýchlejšie ako pásmo Gazy (ovládané hnutím Hamas), najmä preto, že pásmo Gazy bolo posledných 16 rokov pod blokádou.
Nezamestnanosť na Západnom brehu je približne 13 % (v porovnaní so 45 % v pásme Gazy); HDP na obyvateľa v oblastiach kontrolovaných Palestínskou samosprávou je podľa odhadov Svetovej banky približne štyrikrát vyšší: 4 458 USD na Západnom brehu v porovnaní s 1 257 USD v pásme Gazy v roku 2022.
Medzinárodní darcovia smerujú finančnú pomoc predovšetkým na Západný breh, zatiaľ čo zvyšné balíky pomoci, ktoré prúdia do pásma Gazy, pozostávajú predovšetkým z humanitárnej pomoci. Podľa septembrovej správy Medzinárodného menového fondu (MMF) v roku 2020 dostalo 77 % domácností v pásme Gazy pomoc vo forme potravinových a peňažných transferov, a to najmä prostredníctvom Agentúry OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA). Pásmo Gazy je do značnej miery závislé od dodávok z Izraela, Egypta a medzinárodnej humanitárnej pomoci. Najväčším darcom pre Palestínčanov je Európa. prebiehajúca vojna v Gaze už zasadila ťažký úder jej infraštruktúre, čo podkopáva schopnosť regiónu ďalej sa rozvíjať. Podľa niektorých odhadov bolo od začiatku vojenskej operácie Izraela proti Hamasu poškodených 40 % až 51 % všetkých budov v severnej časti Gazy. Podobne môžu pretrvávajúce boje brániť prácam v Gaza Marine - palestínskom podmorskom nálezisku plynu - a oddialiť uvedenie elektrárne Jenin do prevádzky, čím sa zabrzdí hospodársky rozvoj Palestíny.
Translated with
www.DeepL.com/Translator (free version)