Prvý augustiniánsky pápež je druhým americkým Petrovým nástupcom po pápežovi Františkovi. Na rozdiel od Jorgeho Bergoglia však 69-ročný Robert Francis Prevost pochádza zo severu amerického kontinentu a pastoračne pôsobil na jeho juhu, skôr než ho predchodca povolal na čelo Dikastéria pre biskupov a Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.
Nový rímsky biskup si zvolil meno Lev XIV. Narodil sa 14. septembra 1955 v Chicagu (Illinois) Louisovi Mariusovi Prevostovi, ktorý mal francúzsko-taliansky pôvod, a Mildred Martínezovej, ktorá mala španielsky pôvod. Má dvoch bratov – Louisa Mártina a Johna Josepha.
Detstvo a mladosť prežil v Spojených štátoch, kde najprv študoval v malom seminári augustiniánov a potom na Villanova University v Pensylvánii, kde v roku 1977 získal titul z matematiky a študoval aj filozofiu. Dňa 1. septembra toho istého roku vstúpil v Saint Louis do noviciátu Rádu sv. Augustína (O.S.A., Ordo sancti Augustini) v provincii Panny Márie Dobrej rady v Chicagu a prvé rehoľné sľuby zložil 2. septembra 1978. Slávnostnú profesiu vykonal 29. augusta 1981.
Teologickú formáciu absolvoval na Catholic Theological Union v Chicagu. Vo veku 27 rokov ho predstavení poslali do Ríma na štúdiá kánonického práva na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). V Ríme prijal kňazskú vysviacku 19. júna 1982 v augustiniánskom kolégiu sv. Moniky z rúk mons. Jeana Jadota, vtedajšieho pro-prezidenta Pápežskej rady pre nekresťanov, dnes Dikastéria pre medzináboženský dialóg.
Licenciát z kánonického práva získal v roku 1984 a o rok neskôr, počas prípravy doktorátu, ho vyslali do augustiniánskej misie v Chulucanas, v regióne Piura v Peru (1985 – 1986). V roku 1987 obhájil doktorát na tému „Úloha miestneho priora v Ráde sv. Augustína“ a bol vymenovaný za riaditeľa pre povolania a misie provincie „Matky Dobrej rady“ v Olympia Fields v Illinois.
O rok neskôr odišiel do misie Trujillo (Peru), kde sa stal riaditeľom spoločného formačného projektu pre augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Počas jedenástich rokov zastával funkcie priora komunity (1988 – 1992), formátora (1988 – 1998) a magistra rehoľníkov (1992 – 1998). V arcidiecéze Trujillo bol zároveň súdnym vikárom (1989 – 1998) a profesorom kánonického práva, patristiky a morálky v kňazskom seminári „San Carlos y San Marcelo“.
Zároveň mu bola zverená pastorácia Panny Márie Matky Cirkvi, ktorá bola neskôr povýšená na farnosť sv. Rity (1988 – 1999) na okraji mesta v chudobnej štvrti. Od roku 1992 do 1999 bol aj administrátorom farnosti Panny Márie z Monserratu.
V roku 1999 bol zvolený za provinciála provincie „Matky Dobrej rady“ v Chicagu a o dva a pol roka neskôr ho generálne zhromaždenie rádu zvolilo za generálneho predstaveného augustiniánov, pričom v roku 2007 bol znovuzvolený na druhé funkčné obdobie.
V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie v Chicagu, kde bol riaditeľom formácie v kláštore sv. Augustína, prvým radcom a provinciálnym vikárom. Tieto funkcie zastával až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František vymenoval za apoštolského administrátora peruánskej diecézy Chiclayo a titulárneho biskupa v Sufare. Do diecézy slávnostne vstúpil 7. novembra za prítomnosti apoštolského nuncia Jamesa Patricka Greena, ktorý ho vysvätil za biskupa 12. decembra – na sviatok Preblahoslavenej Panny Márie Guadalupskej – v katedrále Santa Maria.
Jeho biskupské heslo znie „In Illo uno unum“ – slová sv. Augustína zo 127. výkladu na žalm, ktorými vyjadril, že „hoci sme my kresťania mnohí, v jedinom Kristovi sme jedno“.
Dňa 26. septembra 2015 ho František vymenoval za biskupa Chiclayo. V marci 2018 bol zvolený za druhého podpredsedu Peruánskej biskupskej konferencie, kde zároveň pôsobil ako člen Ekonomickej rady a predseda Komisie pre kultúru a vzdelávanie.
V roku 2019 sa stal členom Kongregácie pre klérus a v roku 2020 aj Kongregácie pre biskupov. Dňa 15. apríla 2020 bol menovaný aj za apoštolského administrátora diecézy Callao.
Dňa 30. januára 2023 ho pápež povolal do Ríma ako prefekta Dikastéria pre biskupov a predsedu Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku, pričom mu udelil hodnosť arcibiskupa. Na konzistóriu 30. septembra 2023 ho František kreoval kardinálom a pridelil mu diakoniu svätej Moniky. Kard. Prevost ju prevzal 28. januára 2024. Ako prefekt dikastéria sa zúčastnil na posledných apoštolských cestách pápeža Františka i na prvej a druhej časti XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov o synodalite, ktoré sa konali v Ríme od 4. do 29. októbra 2023 a od 2. do 27. októbra 2024. So synodálnym procesom mal skúsenosti už skôr ako generálny predstavený augustiniánov a zástupca Únie generálnych predstavených (USG).
Medzitým ho 4. októbra 2023 pápež František vymenoval aj za člena Dikastéria pre evanjelizáciu – sekcia pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi, Dikastéria pre náuku viery, Dikastéria pre východné cirkvi, Dikastéria pre klérus, Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie, Dikastéria pre legislatívne texty a Pápežskej komisie pre Mestský štát Vatikán.
Dňa 6. februára tohto roka ho pápež František povýšil do rádu kardinála-biskupa a udelil mu titul cirkevné sídlo suburbikálnej diecézy Albano.
O tri dni neskôr, 9. februára, celebroval na Námestí sv. Petra svätú omšu – predsedal jej pápež František – pri príležitosti jubilea ozbrojených síl, ktoré bolo druhým veľkým podujatím Svätého roku nádeje.
Počas poslednej hospitalizácie predchodcu v nemocnici Gemelli, kard. Prevost 3. marca viedol na Námestí sv. Petra ruženec za zdravie pápeža Františka.
